Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Uvedenie do bohoslužby:

Veľký teológ Karol Rahner varuje pred snahou niektorých ľudí, pokúsiť sa urobiť sviatok z každého všedného dňa. Stále vymýšľať nejaké komédie, zábavy a zvláštnosti, - to sa nedá dlho vydržať. Človek sa musí naučiť žiť plne rovnakosť všedného dňa, vidieť a žiť veci drobné a nenápadné, prežívať i svoju každodennú prácu.

Tak ako sa musíme učiť žiť všedné dní, tak je potrebné naučiť sa prežívať sviatky. Skončili sme „veľké sviatky“, učme sa prežívať každú nedeľu ako sviatok. Veď je to deň Ježišovho zmŕtvychvstania a možnosť nášho duchovného obohatenia.

Uvedenie do čítania:

Iz 62,1-5

Je známe, že proroci hovorili otvorene a tvrdo. Dnes však od proroka Izaiáša budeme počuť slová útechy. Všimnite si aké hlboko citové prirovnania pritom používa.

1 Kor 12,4-11

Každý človek je iný – to je nám známe. Svätý Pavol hovorí, že aj Duch svätý podporuje túto odlišnosť, lebo dáva rôzne dary. Prirodzene tieto dary sú pre všeobecný úžitok, teda pre službu iným.

Jn 2,1-12

Je prekvapujúce kde a aký zázrak urobil Pán Ježiš ako prvý. Určite to má nejaký vyznám a dôvod. Uvažujme o tom pri čítaní nasledujúceho úryvku.

Taký zázrak?!

Pri požehnaní domu sme mohli počuť túto formulu: Slávime svätý deň ozdobený troma zázrakmi: dnes priviedla hviezda mudrcov k jasliam; dnes sa z vody stalo víno na svadbe; dnes sa dal Kristus Jánovi pokrstiť v Jordáne, aby nás spasil, aleluja.

To je Zjavenie Pána. Na túto slávnosť sa Boh zjavuje pohanom – svetu. Na Sviatok Krstu Pána (minulá nedeľa) – zjavenie sa Ježiša Izraelu ako Mesiáša. Dnešnú nedeľu príbehom v Káne Galilejskej – zjavenie sa Ježiša ako Boha.

Zjavenie Pána – najväčší sviatok východu. Domnievam sa, že je to základ vzťahu k Bohu. Keby sa nám Boh nezjavil, nepoznáme ho, nemôžeme si k nemu vytvoriť vzťah.

Čo nám Boh dnešným evanjeliom – vôbec Božím slovom zjavuje? Najskôr si položme otázku, či potrebuje človek zjavenie sa Boha?

Birmovanec: K šťastiu potrebuje človek nesplnené priania a túžby. Múdro to povedal. Splnené túžby ako keby človeka oberali o šťastie. Ako keby bol stvorený pre niečo stále vyššie. Ako keby potreboval niečo vyššie a tajomné. Láka ho to.

Možno sa tu dá hovoriť aj o klaňaní sa, hľadaní božstva. Od nepamätí sa človek klaňal kde-čomu. Slovania napríklad bohu hromu - Perúnovi. Doteraz ho spomíname (parom ťa zobral – nech do teba udrie hrom)!

Teraz už človek nepotrebuje klaňanie? Veru potrebuje a aké je to zrejmé! Modlou bola pre neho donedávna veda – myslel si, že je všemocná. Dnes je to viac nejaká osoba – celebrity, biznis, sláva a moc. A „nechytá“ to len mladých!

Ako sa zjavuje Ježiš? Skoro ako keby nás sklamal. Opýtajte sa nejakého neveriaceho, čo nepozná evanjelia, ako by sa podľa neho zjavil Boh na zemi. Povie – veľkolepo a zázračne. Aký zázrak urobil Pán ako prvý?!

A nebol to iba prvý zázrak! Jeho príchod je veľmi ľudský. Všetko výnimočné zvestovanie je skryté, alebo zjavené pár ľuďom – Alžbeta, pastieri, traja mudrci. Ježiš rešpektuje rodinné a ľudské vzťahy, cení si aj rodinné väzby. Chcel sa narodiť v rodine. Keďže prišiel bez prispenia otca, postaral sa aby mal adoptívneho. Zbadali ste ako rešpektuje matku?! Povedala mu: Už nemajú vína. A čašníkom povedala: Urobte všetko, čo vám povie!

Ježiš sa zúčastňuje svadobnej hostiny, uznáva, že je potrebné sa veseliť a zabaviť. Ježiš je ľudský. Boh sa zjavuje ľudsky. Úžasné! Prečo na to zabúdame? My chceme byť nejako čudne zbožní!

Cestou domov z bývalej farnosti som sa zastavil v Čadci. Ľudia išli práve masovo z kostola. Jedná pani s modlitebnou knižkou v ruke na mňa rezolútne zavolá: A počkajte z výťahom, nieže pôjdete sám! Vo výťahu: To je strašné, to si nik neočistí nohy, je tu nanosené...Možno všetko bola pravda, ale bola príliš morózna na to, že išla z kostola – zo stretnutia s láskavým Ježišom. Zo stretnutia s Láskou a z obety plnej lásky.

Čo tu chýbalo? Asi dve hodiny predtým som mal v Brezne svätú omšu v penzióne. Jeden pán bojoval 13 rokov, aby to dosiahol. Otravoval kde-koho. Fanatizmus? Možno, ale aj niečo viac. Mal 86 rokov, keď si urobil masérsky kurz – pomáhal bezdomovcom a starým, vlastne mladším od seba. Zásadne robil za vatikánsku valutu – za Pán Boh zaplať. Pred svätou omšou napríklad pustil zvony z magnetofónu. Kvôli tomu sa štveral na vežu kostola, aby ich natočil. Mnohí ich už dlhšie nepočuli a boli dojatí.

To je kresťanské – to je nasledovanie ľudského Ježiša, ktorý chcel, aby sa ľudia tešili na svadbe a preto im daroval víno.

Máme tu veľký vzor – Máriu. Mária bola veľmi pozorná. Všimla si smútok svadobčanov a povedala Ježišovi: Nemajú vína.

Mária nás učí, že podstatou vzťahu k Ježišovi je ochota veriť, že z nemožného dokáže urobiť možné, z beznádeje nádej, z neznesiteľného znesiteľné, z prehry víťazstvo, zo smútku radosť.

Na konci rozprávania o svadbe v Káne počujeme: a jeho učeníci uverili v neho. Pokúsme sa uveriť aj my, aby sme boli aj my jeho ozajstnými nasledovateľmi ako Mária a učeníci.

Aj ty, ak chceš byť kresťanom a šťastný, rob šťastným toho druhého. Tak jednoducho, po ľudsky.

 Staškov, 20.1.2019