Uvedenie do bohoslužby:

Sme radi ak je niekto k nám ústretový, keď sa ospravedlní, keď si prizná chybu. Páči sa nám to. Prečo to nenasledujeme?

 Uvedenie do čítaní: 

1. Mdr 2,12.17-20

Slušný človek je darebákom vždy tŕňom v oku. Tak to bývalo, ako svedčí čítanie zo Starého zákona. - Tak tomu býva i dnes, ako svedčí naša denná skúsenosť so závistlivcami - a skúsenosť s našou vlastnou závisťou.

 2. Jak 2,14-18

Skúsený znalec ľudského ducha nám v Jakubovom liste vykresľuje podobu zlej, sebeckej zbožnosti, ktorej sa máme varovať. 

3 Mk 9,30-37

Ježiš si nevyberal svojich apoštolov, že boli svätí, ale preto, že z nich chcel urobiť svätcov. V evanjeliu dnes počujeme, ako im to šlo ťažko. Nemôžu pochopiť, že byť apoštolom znamená svetu slúžiť, a nie mu panovať. A ako my? Je nám stále ešte milšie rozkazovať, než slúžiť?

 Spokojnosť človeka

 Nervozita, napätie, hnevy, neprajnosť... ako keby boli znakom dnešnej doby. Zdá sa však, že je to znak všetkých čias. Čo sa mi zdá fenomén dnešnej doby je, že sme pokojnejší, vyrovnanejší a najmä úctivejší k iným ako k svojim najbližším. Nemalo by to byť opačne?!

Analyzujme tieto skutočnosti na základe dnešného Božieho slova.

Už v knihe Múdrosti čítame o zlobe k dobrým: Číhajme na spravodlivého, lebo nám je na ťarchu. Stavia sa proti nášmu správaniu, vyčíta nám prestupovanie zákona, žaluje, že sme zradili svoju výchovu. A všimnime si zlo najvyššieho zrna spojené so sarkazmom: Odsúďme ho na smrť potupnú veď mu príde pomoc, ako hovorí.

Jakub sa v druhom čítaní pýta: Odkiaľ sú medzi vami boje a odkiaľ rozbroje? A upozorňuje: Bratia moji, kde je žiarlivosť a sváry, tam je nepokoj a každé možné zlo. Ďalej vysvetľuje otázkou: Či nie odtiaľ z vašich žiadostivostí, ktoré broja vo vašich údoch?

Evanjelium nám zachytilo Jakubom spomínanú žiarlivosť. Keď apoštoli prišli do Kafarnauma Ježiš sa ich opýtal: „O čom ste sa zhovárali cestou?“ Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší. Žiarlili na seba, na to, kto je viac pri Ježišovi, kto má vyššie postavenie. Mali si byť blízki, mali si dopriať, a... úplný opak.

Bola by to hotová groteska, čo nám tu dnes líči evanjelium, keby to nebolo tak drastické. Pán Ježiš ide do Jeruzalema - a plánuje obetovať sa za ľudstvo. Apoštolovia idú tiež tou cestou a hádajú sa ako chlapci, kto z nich bude väčším pánom v Ježišove kráľovstve. Ešteže si aspoň uvedomujú, ako sú ďaleko od zmýšľania svojho Majstra: zahanbene mlčia, keď sa ich pýta, o čom sa rozprávali.

V evanjeliu dnes ide o základnú otázku: V čom je pravá veľkosť človeka? Čo robí človeka veľkým pred Bohom i pred ľuďmi? Ježiš to povedal Dvanástim i nám: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“

Ale naznačil som, že budeme hovoriť o tom ako pokojne prežiť život. A tu sa nám objavuje problém veľkosti človeka. Má to však veľký súvis.

Kto žiarli? Ten kto je zakomplexovaný, nemá zdravé sebavedomie. Nevie v čom je jeho veľkosť. Potom si myslí, že ho druhý opustí, predbehne – žiarli na neho

Ak chceme prežiť pokojne život potrebujeme vedieť svoju hodnotu. Chcem tým povedať, ak sa chceme zbaviť nervozity, hnevu, žiarlivosti, napätia, musíme vedieť nájsť hodnotu svojho života. Vidieť svoju veľkosť. V čom je naša veľkosť? Prečo je matka v rodine nervózna? Lebo nevidí tam naplnenie. Prečo muž uteká z domu, doma je nevrlý? Lebo hľadá uplatnenie inde. V práci, kariére... Alebo aj v krčme, lebo tam keď kamarátom z mokrej štvrte zaplatí, uznávajú ho a potľapkajú po pleci.

Ježišovo riešenie znie: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“ A že to nemieni ako slovnú hračku, že to mieni vážne, hovorí: Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám (Jn 13,15). Povedal to potom ako apoštolom umyl nohy. A môžeme dodať, že tento postoj, postoj služobníka všetkých, je pre Ježiša úplne typický vo všetkých situáciách. Z jeho vôle si to o ňom pripomíname pri každej sv. omši. Vydáva sa za nás a za všetkých, stále ešte vydáva svoju krv.

Veľkosť ministra, biskupa, kňaza, primátora... je v tom ako slúži zverenému ľudu! Pred Bohom neplatia hodnosti ani tituly, pred Bohom platí, na koľko si tu pre iných. V ničom inom! Ak im lichotíme a podliezame – deformujeme ich aj seba.

A v čom je veľkosť otca, matky? V službe. Najväčší dar je život. Najväčšia hodnosť je v odovzdanie života. Deti sú „požičané“ od Boha. Preto rodičia nehľadajte veľkosť inde, len v službe rodine. Vaša veľkosť je v zodpovednosti za detí. Nemôžeš hľadať sebarealizáciu v inom na úkor rodiny.

Je to rovnako ako keď kňaz hľadá veľkosť v inom. Z médií ste sa dozvedeli ako sa jeden kolega dal potetovať a robí z toho exhibicionizmus. Vychvaľuje sa čo všetko robí, len nie kňazskú službu. Čakal som čo z toho bude ďalej. Len tak by ho do novín nedali. O pár dní zverejňuje knihu proti celibátu. Čudujete sa?

Nemôže byť človek vyrovnaný pokojný, ústretový, ak nie je spokojný so sebou!

Čo bolo typické pre Krista, má byť typické i pre kresťanov - teda pre nás. Pre nás je však skôr typické správanie apoštolov - my sa tiež radi rozprávame o tom, ako my sme medzi všetkými ti väčší, ti lepší. Nie že by sme ukazovali na sebe prstom a hovorili: Pozrite, aký ja som fešák, aký ja som veľký - to nie, na to sme už predsa len civilizovaní. My zhadzujeme druhých: Ten je zlý v tom, ten má takú chybu, ten je taký. - A vyjde to rovnako: Všetkých okolo skritizujeme a zostane tu tróniť len naše veľkosť: „Ten svet je zlý a ľudia sú potvory“ - teda všetci okrem nás.

Pán Ježiš hovorí, že pred Bohom nie je človek väčší len preto, že má vyššie miesto, vyšší úrad, titul. Pred Bohom je väčší ten, kto vie svoje schopností lepšie využiť v prospech ľudstva.

Pred Bohom neplatia tvoje hodnosti ani tituly, pred Bohom platí, nakoľko si tu pre iných. Usiluj teda, milý kresťan, o vyššie postavenie, o dôležitejšie miesto, usiluj o postup. Ale rob to nie z ctižiadostivosť, aby sa tvoja žena mohla vyťahovať nad susedky. Rob to preto, aby si vplyvnejšiu pozíciu mohol využiť ku konaniu väčšieho dobra, aby si mal viac možností pomáhať budovať svet okolo seba pokojnejší a spravodlivejší.

Je dosť možné, že okolo nás je nervozita, napätie, hnevy, neprajnosť... My vieme, že ak chceme prežiť život v pohode potrebujeme hľadať ciel života v službe tam, kde nás Boh postavil. „Verím“, ktoré nasleduje, nech je vyjadrením, že tuto Ježišovu náuku vyznávame a chceme podľa nej žiť.

Turzovka, 23.9.2018,10:00