Uvedenie do bohoslužby:
Ústrednou témou dnešnej nedele je Ježišov prísľub Chleba života – Eucharistie. Je to neslýchaná reč, ktorá prekvapila apoštolov a šokovala ostatných poslucháčov, ktorí začali na Ježiša šomrať.
Postoj k Ježišovi ako Chlebu života, nie je vysporiadaný, ani medzi kresťanskými spoločenstvami. Ako prijímame Ježiša my?
Uvedenie do čítaní:
- 1 Král 19,4-8
Dnešné prvé čítanie je o únave, o posilnení a o výkone. Teda o tom, čo prežívame, čo potrebujeme. Evanjelium nám doplní, čo aj nás, tak ako proroka, posilní, aby sme zvládali život.
- Ef 4,30-5,2
Je veľa veci, ktoré nás zarmucujú. Uvažovali ste nad tým, čo zarmucuje Boha? Nasledujúce riadky nám poukážu na to, čo máme robiť, aby sme nezarmucovali nielen Boha, ale i seba a iných.
- Jn 6,41-51
Slová Pána Ježiša o jeho zostúpení z neba, o Chlebe života boli ťažké pre jeho prvých poslucháčov. Nám sú už objasnené jeho zmŕtvychvstaním, jeho náukou interpretovanou Cirkvou. Ale vždy sú aj pre nás náročné. Mali by byť však pre nás obohacujúce.
Veríme, či viac neveríme? Ako potom môžeme byť šťastní?!
Minulú nedeľu sme hovorili, že ak chce byť človek šťastný, musí mať splnené tri základné podmienky:
- Naplnené základné ľudské potreby (jesť, piť, mať bývanie...)
- Vyriešené ľudské otázky
- Dobré vzťahy
Kde zaradíme ponuku Pána Ježiša z dnešného evanjelia?
Hneď musíme skonštatovať, že Ježišovi súčasníci jeho slova, nielenže nebrali ako cestu k šťastiu, ale ich odmietli ako prekážku šťastia. Veď Židia šomrali na Ježiša, lebo povedal: „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba,“ Prečo? Neverili mu, že zostúpil z neba, teda, že je Boh. Namietali: Vari to nie je Ježiš, Jozefov syn, ktorého otca a matku poznáme? Ako teda hovorí: ‚Zostúpil som z neba!?
V akej situácii je dnešný poslucháč? Môže ľahšie uveriť, že Ježiš je ten, ktorý zostúpil z neba, uveriť v neho a hľadať v ňom a s nim možnosť šťastného života?
Dnešný človek to má jednoduchšie z mnohých pohľadov. Ježiš povedal: Všetkých bude učiť sám Boh. Učí nás cez svojho Syna (– evanjelium), ale aj cez apoštolov a ich nástupcov. (Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Mk 16,15)
Ako sme vyučení? V mnohých rovinách - cez biblickú a historickú skúsenosť.
Skúsenosť Biblická:
My už vieme, že Ježiš premenil vodu na víno. Teda, je v jeho silách premena. Pri poslednej večeri mohol povedať nad chlebom a vínom: Toto je moje telo, toto je moja krv. Už máme vedomosť jeho zmŕtvychvstania. Túto skúsenosť, vedomosti nemali ľudia v Kafarnaume. Aj keď videli jeho divy, napríklad predchádzajúce rozmnoženie chleba, ale ako budeme počuť v ďalších nedeliach, Chlieb života brali naturalisticky a preto šomrali.
Skúsenosť historická:
Máme popis Poslednej večere, pri ktorej Pán Ježiš dal Chlieb života, máme správy o tom, ako sa prví kresťania schádzali pri Lámaní chleba (sv. omši), máme kontinuálne správy o tom ako Cirkev vždy slávila Poslednú večeru.
Do tejto historickej skúsenosti môžeme zaradiť aj učenie cirkvi na základe filozofov o premene podstaty chleba, aj keď prívlastky ostávajú. Ostáva farba, chuť premeneného chleba. Mení sa podstata – Eucharistia (Chlieb života) už neživí telo, ale živí dušu.
Preto môžeme v Eucharistii vidieť a nájsť pomoc pri hľadaní šťastia. Je to vyjadrené už v starozákonnom príbehu o unavenom Eliášovi (prvé čítanie). Eliáš je fyzicky a psychicky na dne. Zdá sa mu, že všetko, čo doposiaľ urobil pre obranu pravej viery, je zbytočné. Túži zomrieť. A v takomto rozpoložení dostáva od anjela zázračným spôsobom chlieb a nádobu s vodou. Najedol sa a opäť posilnený sa vybral na dlhú cestu k Božej hore Horeb. Boh mu dal pokrm, ktorý vlial nové sily do jeho tela a duše. A nie je to nájdenie zmyslu života – šťastia?! Tento pokrm mu pomohol zvládnuť život.
Ježiš nám dáva ešte viac. Hovorí o sebe: „Ja som chlieb života... a kto bude z neho jesť, neumrie. Kto je z tohoto chleba, bude žiť naveky!“ Ježiš vedel, že každý človek na tejto zemi sa podobá na Eliáša. Túži dosiahnuť nejaký cieľ a potrebuje k tomu posilu. Pre svoje telo si dokáže človek vyrobiť chlieb, nedokáže to však pre svoju dušu. Je to najkrajší prejav Ježišovej lásky, že chce sýtiť našu dušu, aby sme zvládli pozemský život a dosiahli tú božiu horu Horeb, ktorou je večnosť.
Akými pojmami sa vyjadruje Ježiš prítomný v chlebe a vine? Viacerými: Ježišovo telo, Eucharistia, Sväté prijímanie, Sviatosť oltárna, Živý chlieb, Chlieb života, Lámanie chleba, Svätá omša...
Teraz je otázka, ako nám môže dať chlieb života šťastie. V ktorej z tých troch požiadaviek nám najviac pomáha? Ako nám Chlieb života (budem používať tento evanjeliový výraz) môže pomôcť k šťastiu?
- Základné ľudské potreby:
Tie nám dáva Boh nepriamo – ak sa to tak dá povedať. Ježiš pred touto rečou, ktorú sme dnes počuli, rozmnožil chlieb. Teraz nám sám Stvoriteľ dáva cez prírodu všetko potrebné k životu.
- Vyriešené ľudské otázky:
Dnes zaznelo: A ja ho vzkriesim v posledný deň a kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ Čo viac nám môže pomôcť vyriešiť naše otázky, problémy života!
Kto ho neprijíma, nemôže sa vo svojom náboženskom živote pohýnať dopredu.
- Dobré medziľudské vzťahy:
Pán Ježiš sa dáva pri poslednej večery ako posila pre apoštolov, aby zvládli jeho bolestný odchod z tohto sveta a rozlúčku s nim. Veľmi sa pritom modlil za jednotu apoštolov a tých ktorý uveria v neho.
Učenie apoštolov – Didache (asi najstarší mimobiblický text) o sv. omši píše: Čo sa týka Eucharistie, takto vzdávajte vďaky:
Najprv nad kalichom:
„Vzdávame ti vďaky, Otče náš, za svätú vínnu revu tvojho služobníka Dávida, ktorú si nám zjavil skrze Ježiša, tvojho služobníka. Tebe sláva naveky.“
Nad rozlomeným chlebom: „Vzdávame ti vďaky, Otče náš, za život a poznanie, ktoré si nám zjavil skrze Ježiša, tvojho služobníka. Tebe sláva naveky.
Ako sa tento rozlomený chlieb, ktorý bol rozptýlený ponad vrchmi, a pozbierajúc sa stal jedno, tak nech sa aj tvoja Cirkev zhromaždí z končín zeme do tvojho kráľovstva. Lebo tvoja je sláva a moc skrze Ježiša Krista naveky.“
Nech však nikto neje ani nepije z vašej Eucharistie, iba tí, čo boli pokrstení v mene Pánovom. Lebo aj o tomto Pán povedal: „Nedávajte svätú (vec) psom!“
Je evidentné, že aj tento spis hovorí o jednote. A pekným prirovnaním: Ako sa rozptýlené zrnka po poli zjednotia v chlebe, tak sa kresťania zjednocujú v Eucharistii.
Pre technicky uvažujúcich mám jednoduchú rovnicu. Ak sa a=b, b=c, tak c=a. Ak ma miluje Ježiš a ja milujem jeho a keďže miluje suseda, milujem ho aj ja. Teda, mal by som ho... Ak je tu niekto, kto nemá v láske niekoho z prítomných, tak nemá rád Pána Ježiša.
Takže je potrebná viera a samozrejme – ak veríme, tak aj láska. Láska nie ako cit, ale ako konanie.
Hovoríme krásne slová o tom, že Ježiš je náš pokrm, že je náš život. Veríme však naozaj tomu? Keby sme to verili, tak neprežívame svätú omšu, ako nejaký bezduchý rituál, ako nejakú ozdobu nášho života alebo dodatok na konci týždňa. Keby sme tomu verili, tak by sme nikdy neuprednostnili pred sv. omšou náš odpočinok, návštevu, televíziu, prácu, šport. Keby sme to verili, tak by sme žili zo sv. omše celý týždeň. Tak by sme pri každej sv. omši prijímali Ježišovo Telo. Sv. omša by sa stala centrom nášho kresťanského života, jeho prameňom a vrcholom. Potom by sme pred každou omšou uvažovali, čo so sebou prinesiem. Čo obetujem na oltár? Ako budem sv. omšu prežívať? V čom sa chcem polepšiť? Komu preukážem skutky lásky? Keby sme tomu verili, tak by kňazi nemuseli stále pripomínať, aby sa veriaci spovedali, aby pristupovali k sv. prijímaniu, aby si to nenechávali na smrteľnú posteľ, aby nezomierali bez prijatia Ježišovho Tela.
Ale dosť toho „keby“. Skončime s pochybným vzťahom k eucharistickému Ježišovi a začnime prežívať tento vzťah s vierou, láskou a vďačnosťou.
Kto ho neprijíma, nemôže sa vo svojom náboženskom živote pohýnať dopredu. Pozor – neoddeľujme život od „náboženského života“. Uvažovali sme o možnosti a podmienkach šťastia. Ježiš nám to šťastie ponúka. Tragickým by bolo presvedčenie, že zvládneme svoj život a dostaneme sa k šťastiu aj bez prijímania Chleba života. Prosme Ježiša, aby nás uchránil pred takýmto presvedčením.
Turzovka, vigília, 11.8.2018, 12.8.1918, Turkov, Dlhá