Uvedenie do bohoslužby:

Prežívame rôzne štádiá života: Obdobie pred narodením - za ten sme vďační matke. Obdobie po narodení, keď sme boli závislí od rodičov postupne sme sa stávali samostatnými – za to obdobie sme vďační rodičom, učiteľom, kňazom... Nasledovalo obdobie samostatnosti. Svet so svojím bohatstvom a krásou i ľudia začali vplývať na našu osobu. Toto obdobie stále trvá, ale tak isto raz skončí. Nasleduje ešte nejaká iná etapa? O nej nám dnes hovorí Pán Ježiš.

Pripravme sa na jeho slová s vďačnosťou všetkým, ktorí nám doteraz pomáhali a ľútosťou za premrhané chvíle života.

Uvedenie do čítaní:

1. Ex 16,2-4.12-15

Boh prostredníctvom Mojžiša povolal ľud s egyptského otroctva. Prechod cez púšť bol veľmi náročný. Boh svoj ľud neopustil, ale mu pomáhal. Potešujúce je, že Boh pokračuje v tejto tendencii.

2. Ef 4,17.20-24

V úryvku z Listu Efezanom sa dozvieme, čo nám môže pomôcť v ďalších etapách nášho života a urobiť náš život hodnotnejším.

3. Jn 6,24-35

Ľudia, ktorých opisuje dnešné evanjelium hľadali Pána Ježiša z rôznych dôvodov. Väčšina, zdá sa, zo zvedavosti, túžbe po nasýtení. Niektorí možno boli nespokojní so životom a hľadali jeho zmysel. Pre všetkých má Ježiš hodnotnú ponuku.

Žiť, nie živoriť.

Chceli by sme prežiť normálny spokojný život. A prečo nie aj radostný! Veď Stvoriteľ, ktorý je náš Nebeský otec, nám dal tento život. Prečo by nám ho dával ako bolestný! Veď sa o človeka otcovsky stará. Plasticky to bolo popísané v prvom čítaní, i v evanjeliu.

Na našej planéte Zem sú však problémy. A veľké! Vieme, že človek opustil cesty Stvoriteľa. Vieme však aj to, že Stvoriteľ poslal na svet svojho Syna - Záchrancu. Takže máme šancu na pekný a normálny život aj na zemi. Záleží od človeka.

Pred niekoľkými rokmi natáčal mladý český režisér v Orlických horách dokumentárny film ako žijú staré, osamelé ženy. Babičky rozprávali o svojom živote, prežívanom často v osamelosti, ďaleko od detí usadených v mestách.

Film bol pozoruhodným dokumentom o rozdielnosti ich života. Nie rozdiel v sociálnych podmienkach - každá tá babička mala svoju chalúpku alebo izbičku, každá rovnako čakala na pár korún dôchodku.

Ten rozdiel bol inde - v spôsobe života, v tých podmienkach. Niektoré mali stále prečo žiť, mali stále čo robiť. Bolo ich vidno s náručou dreva, s pletením, s knižkou v ruke, sústredene kľačať pred svätostánkom, horlivo spievať pri omši, alebo s ružencom v ruke, s úsmevom múdrej staroby na prahu domu.

Ale v tom filme sú i iné starenky. Žijú v rovnakých podmienkach, často v tejže obci, ale plné náreku, plné výčitiek. Tá prišla pred rokmi o kravu, a nikto jej nedal náhradu. Iná hovorí, že má dlhú chvíľu; prečo sa starým ľuďom neprideľujú televízory zadarmo, je jej smutno. A tak sedí pri okne a užiera sa závisťou voči všetkým, ktorí chodia okolo a sú mladí a veselo sa smejú. Kritizujú, závidia, ohovárajú, to je celá náplň ich úbohého života.

Vo všetkých troch čítaniach Písma sme dnes počuli, že táto rozdielna náplň života sa objavuje medzi ľuďmi už po niekoľko tisícročí. Rovnako dnes, ako za čiaš Mojžišových, Pavlových, Kristových. A vo všetkých dobách je veľkou tragédiou, keď človek nenájde zmysel života.

Izraeliti na púšti vedeli, že ich Boh vedie do novej vlasti, že idú z otroctva do slobody. Predpokladali by sme, že sa budú tešiť, že táto nádej im pomôže preniesť sa cez dočasné ťažkosti cesty a privedie ich do slobody. Ale oni reptajú proti svojim vodcom i proti Bohu. Počuli sme v prvom čítaní: Celá izraelská pospolitosť šomrala na púšti proti Mojžišovi a Áronovi. Synovia Izraela im vraveli: „Bár by sme boli pomreli Pánovou rukou v egyptskej krajine, keď sme sedávali pri hrncoch mäsa a chleba sme sa mohli najesť dosýta. Prečo ste nás vyviedli na túto púšť? Aby ste celú pospolitosť umorili hladom?“ Svoje šťastie merali podľa hrncov mäsa.

A ako žili asi Efezania, keď im Pavol musel písať: „Bratia, hovorím a dosvedčujem v Pánovi: Už nežite, ako žijú pohania, v márnosti svojho zmýšľania. Efezanom píše svoje výčitky i svätý Ján (v Zjavení 2,3-4): Si vytrvalý, veľa si zniesol pre moje meno a neochabol si. Mám však proti tebe to, že si zanechal svoju prvotnú lásku. Po počiatočnej horlivosti sa Efezania zrejme opäť prispôsobovali pohanskému životu. Svoje šťastie začali hľadať v užívaní si.

Nakoniec v evanjeliách hovorí sám Ježiš: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Hľadali jedlo, nie Ježiša. Preto im povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“

Vo všetkých dobách, ako v úvode spomínanej reportáži, ako v dobách spomínaných dnešnými čítaniami, tak denne môžeme pozorovať okolo seba i v nás, na vlastnej skúsenosti, že môžeme hľadať šťastie, ale ho i zakopávať. Ako šťastie nezakopať? Ako nájsť zmysel života? Ako prežiť život v radosti?

Najskôr pouvažujme, čo nám môže priniesť radosť. Ak chce byť človek šťastný, musí mať splnené tri základné podmienky:

1. Naplnené základné ľudské potreby (jesť, piť, mať bývanie...)
2. Vyriešené ľudské otázky
3. dobré vzťahy.

Preberme si tieto tri potreby z pohľadu dnešného Božieho slova.

      1: Základné ľudské potreby

Boh sa stará o základné ľudské potreby pre starozákonný ľud. Dokonca i na púšti. Pán povedal Mojžišovi: „Hľa, ja vám zošlem chlieb z neba ako dážď. Počul som šomranie synov Izraela. Povedz im: Večer budete jesť mäso a ráno sa nasýtite chlebom. A poznáte, že ja som Pán, váš Boh.“ Boh im vyriešil základné ľudské potreby.

Rovnako sa Ježiš postaral o chlieb pre ľud na púšti. Po rozmnožení chleba mu povedali: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: ‚Dal im jesť chlieb z neba.‘“ Chceli mať vyriešenú „chlebovú otázku“. Volali: Pane, vždy nám dávaj taký chlieb.“

Stvoriteľ nám dáva cez prírodu stále chlieb – viď kázeň z minulej nedele. Dáva nám schopnosti, aby sme si zabezpečili základné ľudské potreby. V našom prostredí by sme s touto prvou požiadavkou nemali mať problémy.

2. Vyriešené ľudské otázky

Aké sú to otázky? Uvedomenie si, že sme viac ako živočích a potrebujeme viac ako nasýtenie! Pýtame sa: odkiaľ som, kam idem, prečo som tu... Potrebujeme aj slobodu, nie porobu a otroctvo. Preto Izraeliti ušli z Egypta. Po čase však rezignovali Prvé čítanie nám na to poukázalo: „Bár by sme boli pomreli Pánovou rukou v egyptskej krajine.

Je to vyčítané Efezanom: Už nežite, ako žijú pohania, v márnosti svojho zmýšľania. Vy ste sa tak o Kristovi neučili. Naraz sa uspokojili s ukojením telesných potrieb.

Sú vyzvaní k niečomu vyššiemu, čo ich môže naplniť: máte odložiť starého človeka s predošlým spôsobom života, ktorý sa ženie za klamnými žiadosťami do skazy, a obnovovať sa duchovne premenou zmýšľania, obliecť si nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti.

Sám Ježiš to vyčíta súčasníkom, že chcú zostať na prvom stupni hľadania šťastia: „Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka.

Ježiš im chce vyriešiť ich ľudské otázky, aby postúpili pri hľadaní šťastia, pravého zmyslu života. Preto im povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“

3. dobré vzťahy.

Tie chýbali Izraelitom hľadajúcim slobodu. Celá izraelská pospolitosť šomrala na púšti proti Mojžišovi a Áronovi. Vôbec neťahali za jeden koniec!

Efezania: Už nežite, ako žijú pohania, v márnosti svojho zmýšľania. Toto i ďalšie slova nesvedčia o dobrých vzťahoch: máte odložiť starého človeka s predošlým spôsobom života, ktorý sa ženie za klamnými žiadosťami do skazy, a obnovovať sa duchovne premenou zmýšľania, obliecť si nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti.

Evanjeliu je celé o dobrých vzťahoch. Aj dnes popisovaná udalosť končí šomraním Židov na Pána Ježiša.

Boh pomohol starozákonným ľuďom, pomohol v evanjeliu. Je potrebné v Ježišovi odložiť starého človeka s predošlým spôsobom života, ktorý sa ženie za klamnými žiadosťami do skazy, a obnovovať sa duchovne premenou zmýšľania, obliecť si nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti. (2. čítanie.

Kresťan, šťastný človek, si pre základné ľudské potreby nepokazí dôležitejšie - riešenie ľudských otázok a dobré vzťahy.

Asi je potrebné uvedomenie, že Boh je s nami a rozumie nášmu šťastiu. Kto poznal radosť z Božej blízkosti, zo živej a hlbokej viery, tomu nie je problémom, ak má v peňaženke viac alebo menej než sused. Vie žiť šťastnejšie než ten, kto má všetko, ale nemá Boha. Od okolia príliš mnoho nečaká, preto nim nie je sklamaný. Dôveruje, že Boh sa o svojich verných postará.

Nielen v Orlických horách. Všade sa prežívajú rôzne osudy. Záleží od toho ako sme spokojný so základnými životnými potrebami – či ich neriešime na úkor zmyslu života a aké vzťahy vytvárame, k Bohu i ľuďom.

Turzovka, 5.8.2018