Uvedenie do bohoslužby:
Poznáte staré obrazy, zobrazujúce dnešnú udalosť. Mária je tam uprostred apoštolov, ako na rodinných obrázkoch matka uprostred detí. Čakajú na príchod Ducha Svätého a vzývajú ho: Príď, Duchu Svätý. A to bolo zrodenie Cirkvi. Zrodenie cirkvi nebola žiadna tajná udalosť. Zbehli sa k nej ľudia osemnástich národností. To bol symbolický začiatok. K tým národom sa pridávame aj my.
Preto aj my prosme o dary Ducha Svätého.
Uvedenie do čítaní:
- Sk 2,1-11
Venujme sa viac prvému čítaniu, ktoré je pre dnešnú slávnosť nosné:
Z nasledujúceho čítania by sme mali vyťažiť jeden základný poznatok: tak, ako Zákon zo Sinaja ovládal život celého židovstva, tak Duch a Kristus - to nové, čo prichádza a čo je hlásané, má ovládať ďalšiu budúcnosť. Doba cirkvi je dobou Ducha, je to vlastne doba permanentných Turíc, pretože všade a vždy je nejak hlásaný Kristus v sile Ducha.
Lukáš vidí vzkriesenie, nanebovstúpenie a zoslania Ducha ako obsah Kristovho povýšenia, vzatie k Otcovi - teda ako naplnenie toho, čo je prisľúbené v Lk 9,51. Ježišovo dielo, ktoré začalo vrcholiť vstupom do Jeruzalema, sa i zoslaním Ducha Svätého naplňuje.
V 2 - počuteľné i viditeľné znamenia vyjadrujú mocné pôsobenie Božie. V gréčtine, latinčine, hebrejčine sú duch, vietor, dych vyjadrené rovnakými alebo podobnými slovami, súvislosť medzi symbolom vetra a medzi Duchom je teda zrejmá. Vanutia vetra je teda obraz príchodu Ducha.
V 3 - plamene, ktoré sa rozdeľujú na každého znázorňujú, že každý zúčastnený má podiel na dare Ducha.
V 4 - asi ide o dva významy súčasne a síce o reč, ktorej rozumejú ľudia rôznych jazykov a hovorenie jazykmi ako glosalia, tj. nezrozumiteľná, nápadná reč z popudu Ducha, o ktorej je reč i inde v Novom zákone (napr. 1 Kor 13,1).
V 5 - nejde zrejme o Židov - pútnikov, ale o Židov z diaspóry, ktorí sa na záver svojho života presťahovali do Jeruzalema alebo jeho okolia, aby tam čakali na eventuálny príchod Mesiáša, ako napríklad Simeon a Anna. Zdá sa, že títo starí, ale práve pre príchod Mesiáša otvorení ľudia, tvorili hlavnú časť prvých kresťanov, prvý príliv do cirkvi.
V 6-11 - Lukáš tu menuje akúsi reprezentatívnu skupinu ľudí - Židov zo všetkých možných miest, ktorým sa dostalo nielen hlásania, ale i porozumenia evanjeliu. Evanjelium vyšlo z Galileje, ale je pre všetkých židov. O pohanoch tu nie je ešte reč, misia k pohanom začína pre Lukáša až krstom stotníka Kornélia (Sk 10). Je treba stále vidieť, že sa tu neukazuje turičná udalosť ako „technický prostriedok k hlásaniu evanjelia", ale ako mocný čin Boží, ktorého sú najrôznejší ľudia svedkami. Celá perikopa sa dá tiež chápať ako istý protiklad k zmäteniu jazykov pri Babylonskej veže: tam zmätenie ako dôsledok pýchy ľudí, ľudia si prestávajú rozumieť, tu začiatok nového poriadku bytia, ktorého charakteristikou je rozumenie Bohu i vzájomnému porozumeniu.
Ale ak sa dívame na celé Skutky, na celý rozvoj cirkvi, potom poznáme, že to, čo sa v 2. kapitole Skutkov píše, je zobrazenie počiatku veľkého dejinného procesu, ktorý by sme mali chápať pokiaľ možno celý. Lukáš to, čo z mnohých skúseností poznal, "zhustil" do tejto scény. Môžeme z nej teda pochopiť viac, než z prostého popisu.
Posledná poznámka sa týka chápania Ducha Svätého. Skutky ukazujú Ducha ako moc, silu Boží, ako dynamický moment v dejinách, ktorý uvádza do pohybu dejiny cirkvi. Bolo by dobré rozšíriť si obraz Ducha, aby pre nás nebol len tou, z obrazov nešťastne v pamäti zafixovanou, holubicou. Obraz vetra a ohňa nám môže mnoho napovedať.
- Gal 5,16-25
Druhé čítanie nám predstaví Ducha Svätého ako silu pomáhajúcu premáhať pokušenia a budovať osobnosť. Pavol nám vysvetľuje čo môže človek žijúci podľa Ducha vykonať a čo je ovocím jeho života.
- Jn 15,26-27;16,12-15
Úryvok dnešného evanjelia je z Ježišovej testamentárnej reči pri poslednej večery. Pán Ježiš vysvetľuje apoštolom a cez nich aj nám, že nemôžeme všetko naraz pochopiť a mnoho nám ostane nepochopiteľné: Veď hovorí ako človek, ktorý ide na smrť a pritom vyhlasuje, že je jedno s Nebeským otcom a že nám pošle Božieho ducha.
ČLOVEK A DUCH
Človek je hmotno-duchová bytosť. Viac sa nám javí ako hmotná, telesná bytosť. Presnejšie povedané na prvý pohľad sa prejavuje viac ako hmotná bytosť. Všetko zachytávame zmyslami – to je hmotné.
Prejavuje sa aj duchovne. Prejavuje, ale aj to cez hmotné. Nič nie je v intelekte čo nie je skôr v zmysloch (Tomáš Akvinský).
Samozrejme človek sa prejavuje aj duchovne. Čo rozprávam je prejav ducha – intelektu. Keď vy čítate, vnímate, hodnotíte kázeň – to je prejav ducha. Vnímate zmyslami, ale spracovávate intelektom – duchovne.
Aj oblečenie je prejav ducha. Keď ste sa pripravovali na sv. omšu, tak ste rozmýšľali ako sa oblečiete. Zohľadnili ste počasie, slávnostnosť sv. omše. Kňaz je preto v červenom, lebo pán kostolník si uvedomil, že je Slávnosť Ducha Svätého a červená farba symbolizuje oheň Ducha Svätého. Aj to je prejav ducha.
Naša predstava o Duchu Svätom a vôbec Bohu je tiež poplatná našej hmotno-duchovnej konštitúcii.
Ako si predstavujeme Boha, jednotlivé osoby? Boh Otec ako starec s bradou? Dúfam, že nie. Skôr ho vnímame ako Nebeského Otca a Stvoriteľa – ako pojem bez bližšej predstavy. Pána Ježiša si asi vieme predstaviť najvernejšie skutočnosti. Veď bol jedným z nás.
Čo Duch Svätý? Holubica? Tento symbol máme aj vo vitráži vo svätyni. Tak je znázornený Svätým písmom pri krste Pána Ježiša. Keď Noe chcel zistiť koniec potopy vypustil holubicu a tá mu doniesla olivovú ratolesť (Odtiaľ aj inšpirácia pre Picassovú holubicu mieru). Holubica pri krste Pána symbolizuje, že skončila potopa hriechu. Ján Krstiteľ preto poukazuje na Pána Ježiša: Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta... V uvedení do prvého čítania sme počuli, že nemáme ostať pri tomto symbole.
Ďalší symbol oheň – prináša teplo, pohodu. Určite ste už sedeli pri krbe a zažili rodinnú pohodu. Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí: „Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo, potešuje napriek tomu, že odchádza, a ako bolestne!
V gréčtine, latinčine, hebrejčine sú duch, vietor, dych vyjadrené rovnakými alebo podobnými slovami, súvislosť medzi symbolom vetra a medzi Duchom je teda zrejmá. Vanutia vetra je teda obraz príchodu Ducha.
To sú iba náznaky. Čo je teda Duch svätý?
Spomínal som, že náš duch sa prejavuje na konaní človeka. Kedy sa prejavuje Duch Svätý na človekovi? Vtedy, ak robí niečo čo by nerobil, keby nebol veriaci.
Prišli by ste dnes do kostola, keby ste neboli veriaci? Pomodlili by ste sa? Premohli by ste sa? Pomohli?...
Kde potrebujeme najviac jeho účinkovanie? Sú to božské čnosti. V Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC) ich voláme teologálne, lebo sú nasmerované na Boha. Ich predmetom je Boh – gramaticky povedané. Sú to čnosti: viera, nádej, láska.
Snažíme sa o vieru, rozvíjame ju, bojujeme o ňu.
Snažíme sa o lásku k Bohu. Modlitba, dodržiavanie prikázaní, prejavovanie lásky k človekovi.
Budujeme nádej. Jedna pani: Keď počujem záchranku, stále mám obavu o deti. Čo ak sa mi niečo zle stane. Bojím sa zasmiať, lebo čo ak sa to obratí na zlé. Čo ak stratíme prácu... - človek bez nádeje. Je neustále potreba dôvery v Boha.
Možno sa vám to nezdá, ale Ducha Svätého môžete priamo pocítiť. Uvedomujem si to pri príprave rodičov na krst, keď sa pýtam rodičov na vieru v Ducha Svätého. Zdá sa im neznámy. Stačí sa rodičov opýtať či majú radi svoje detí. Odkiaľ sa zobrala tá ich veľká láska a obetavosť pre dieťa? Vznikla z hmoty? Je to vlastne láska Ducha Svätého. Boh je láska, láskou je aj Boží duch.
Je potrebné, aby sme Ducha Svätého vedome prijímali a prosili. Vtedy účinkuje omnoho zreteľnejšie. Katolícke noviny z minulej nedele (č. 19.) priniesli článok o sestre Mariam, rodáčku Z Galileje, ktorá prežila dobrodružný, ale veľký život. Blahorečil ju Ján Pavol II. v roku 1983 a svätorečil pápež František v roku 2015. Jej hlavné posolstvo je: Obráťte sa so všetkým na Ducha Svätého, ktorý všetko oživuje. Na jej živote badať až zázračné pôsobenie Ducha Svätého.
Nezabúdajme, že Duch Svätý pôsobí aj u neveriacich. To je to duchovno v génoch človeka ako: Láska matky, otca k deťom. Láska k inému. Dobré nápady, invencia, inšpirácia...
Sme hmotno-duchovní. Prejavujme sa duchovne ak žijeme podľa ducha. Prejavujeme sa kresťansky ak žijeme podľa Ducha Svätého.
Turzovka, 20.5.2018