Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Uvedenie do bohoslužby:

Sviatok svätého Štefana nám pripomína, že samotný príchod Vykupiteľa ešte zo sveta neodstránil ani zlo, ani utrpenie. Pripomína začiatok triedenia duchov: Na Ježišových verných a na Ježišových protivníkov.

Do ktorej skupiny môže Pán Ježiš zaradiť nás, teba, mňa? Zamyslime sa nad tým a vyznajme sa pokorne zo svojej váhavosti a malovernosti.

Uvedenie do čítaní:

  1. Sk 6,8-10;7,54-60

V Skutkoch apoštolov nám svätý Lukáš zachoval životnú históriu diakona Štefana. Vypočujme si časť rozprávania.

  1. Mt 10,17-22

V evanjeliu počujeme dnes rady, ktoré dáva Pán Ježiš všetkým svojim učeníkom, i nám, keď sa rozchádzajú do sveta.

K ČOMU TAKÝ VYKUPITEĽ?

Včera sme si pri stretnutí podávali ruky a priali si šťastné a veselé sviatky!“ Včera za zvuku kolied a v ovzdušia betlehema znelo pekne to „šťastné a veselé“. Ale dnes už stojíme nad mŕtvym mladým mladíkom, ktorý šiel slúžiť a pomáhať núdznym, ako sa to od Mesiáša naučil.

Proroci sľubovali, že keď príde Mesiáš - Osloboditeľ, urobí všetko nové, že prinesie na svet spravodlivosť, pokoj. Znelo to sľubne, krásne. Celé generácie starozákonného ľudu sa tým po dlhé storočia utešovali, keď sa im zdalo, že súčasný stav je neudržateľný, že už to tak ďalej nejde. A teraz sa konečne dočkali. Mesiáš prišiel. A čo sa zmenilo? Zas tu leží mŕtvy. Jeho vyznávač je ukameňovaný.

História sa opakuje! Tiež sme čakali na oslobodenie. - Po dlhé desaťročia sme čakali a dúfali, že raz príde vyslobodenie, že nastane spravodlivosť a pokoj. My starí sme na vlastnej koži pociťovali, že viera by mala dostať slobodu, nechápali sme prečo sa jej robia prekážky.

A prišli prvé Vianoce po novembri 89. Prežívali sme šťastné a veselé. Teraz už nebudú naši mladí Štefanovia pre vieru kameňovaní, teraz už prišiel čas vykúpenia, spravodlivého poriadku – mysleli sme si.

Lenže dnes už vieme, že kameňovanie pokračuje zo storočia na storočia, z roku na rok - v iných podobách. Len spôsob sa mení. Možno je ešte zákernejší. Ak sledujete média, sociálne siete, počúvate ľudí, snáď niet dňa, žeby sa neútočilo na Cirkev, neboli zosmiešňovaní veriaci. Ilustrujem: Ak prichytia opitého farára za volantom nasledujú hrubé titulky: Opitý farár z... Keby tak napísali noviny: Opitý učiteľ... hneď by reagoval minister školstva: Dehonestujú obetavú prácu všetkých učiteľov kvôli jednému, škodí to výchove mladej generácie... Keby napísali: Opitý policajt ...hneď by reagoval minister vnútra: Dehonestujú obetavú prácu všetkých policajtov kvôli jednému... Keby napísali: Opitý lekár ...hneď by reagoval minister zdravotníctva: Dehonestujú obetavú prácu všetkých lekárov kvôli jednému... Samozrejme, nemalo by sa to stať kňazovi, ale aj medzi dvanástimi, ktorých vychovával najlepší učiteľ Ježiš, to bolo všelijaké.

Niekedy média vsunú niečo proti Cirkvi, aj keď za to jej člen nemôže. Napríklad do správ dali: Na Starých Horách havaroval banskobystrický farár J. P. Keby povedali jeho meno, kto by vedel o koho ide? Omnoho menej ľudí, ako keď povedali farár. Sledovali sme ako politici (niektorí) zastavali zneužívanie klientky v resocializačnom ústave. Keby sa niečo také vyskytne v Cirkvi, hoc aj v Austrálii, hneď sa to rozmazáva.

K čomu teda taký Vykupiteľ, keď dopustil, aby jeho vyznávač bol zabitý kamením? Keď stále dopúšťa ďalšie kameňovanie svojich verných? A to nespomíname arabský svet!

K čomu teda taký Vykupiteľ? Prečo vlastne prišiel, čo ľudstvu priniesol?

Zrejme neprišiel urobiť zo svojich prívržencov kastu nedotknuteľných, všemocných straníkov.

Ježiš prišiel zmeniť k lepšiemu život všetkých, celého ľudstva. Avšak, všetci jeho ponuku už vtedy neprijali. V žiadnej generácii ju neprijmú všetci. Ale tým, ktorý ju prijmú, otvára naozaj nový život.

Čo ponúkol?  

Je Syn Boží - prichádza im zjaviť Otca.

Je človek - prichádza sa im ponúknuť za brata.

To je ponúka prichádzajúceho Ježiša i nám, i našej generácii: kto za ním pôjde, bude žiť svoj život ako Boží syn, ako brat Ježišov a brat všetkých ľudí.

Keby sme boli dosť múdri, o nič by sme neusilovali viac - veď práve to chýba nám a celému svetu. Bez povedomia detí Božích a ľudských bratov sa cítime osamelí a bezmocní. Má to teraz všelijaké módne mena - ako stres či depresia. Osamelosť deptá človeka.

Osamelosť zažívajú už malé deti - matka nemá čas na pohladenie a pohovorenie. Pokračuje to v dospievaní - otcovia nemajú čas na kamarátstvo s deťmi. A vrcholí to v dospelosti - životné neistoty dorastajú často do obrích rozmerov.

A nebyť tejto vianočnej udalosti, nikdy by sme sa z týchto neistôt a úzkostí nedostali.

Je tu Boží Syn - a ponúka nám svojho Otca, aby sme nemuseli žiť v pocite neistoty. Ponúka sa nám za brata, aby sme nezostali osamelí.

Ani tohoročné Vianoce nezmenia beh sveta. Ďalej budú vo svete kameňovaní Štefanovia, ďalej budú hroziť teroristi, ďalej budú politici plánovať vojny a atentáty. Ďalej ťa bude trápiť zlý sused. Ďalej si budú sadisti vymýšľať, ako ti ublížiť.

Ďalej zostaneme my kresťania menšinou uprostred ľahostajného a nevedomého sveta. - A tejto menšine nás kresťanov hovorí Pán Ježiš nielen: Nebojte sa! Hovorí viac: Choďte bez bázne do toho ľahostajného sveta a buďte v ňom svetlom!

Nie je to zvláštne? Menšiny sú vždy v nebezpečí, že ich väčšina bude utlačovať, kameňovať, a preto sa boja. Krčia sa radšej. - A my sme vyslaní medzi ľudí, aby sme im svietili, aby sme im boli svetlom, kvasom.

Prečo vlastne my máme byť svetlom? Snáď preto, že sme lepší než ostatní ľudia? To asi nie, sme tiež hriešni a zlí. - Ten dôvod je inde. Nie že by sme my osobne boli lepší, ale preto, že náš Boh je lepší než modly, ktorým sa klania neveriaci svet.

Ale čo my môžeme v svete dokázať, keď je nás málo?

Spomínam na jednu starú múdru rozprávku. Možno, že ju poznáte tiež.

Bol raz jeden kráľ a ten  mal dvoch synov. Keď synovia vyrástli a kráľ zostarel, rozhodol sa, že odovzdá kráľovstvo tomu, ktorý preukáže, že je múdrejší.

Povedal synom: „Dám kráľovstvo tomu z vás, ktorý zaplní viac miesta v trónnej sále za peniaze, ktoré vám dám obom v rovnako.“

Jeden syn kúpil stoh slamy - a zaplnil trónnu sieň viac ako do polovice.

Druhý si kúpil malú sviečku a zápalky. Keď v sále sviečku rozsvietil, celú zaplnilo svetlo.

A tak sa kráľom stal ten druhý.

Vy, hŕstka kresťanov, vy ste to svetlo sveta. Nie nejaká slama, svetlo ste.

To je spôsob práce nášho Boha. U neho malé príčiny majú veľké následky. Mária v skrytosti Nazareta zmenila malým slovíčkom „áno“ osudy celého sveta. Malé dieťa v jasliach sa stáva medzníkom svetových dejín.

Malé príčiny priniesli veľký účinok.

Nič si z toho nerobte, že je nás málo. Boh je mocný. Svet nevery môže osvietiť sviečočka našej pevnej viery, pokoja dôvery, vľúdnej láskavosti. Každý malý človek pevnej viery je veľkým svetlom svojmu okoliu.

Len sa nechajme zapáliť od vianočnej hviezdy!

Len sa nechajme rozžiariť vianočnou radosťou!

Len svieťme svoju láskavosťou tam, kde žijeme!

Turzovka, 26.12.2017