Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Uvedenie do bohoslužby:

Akú vládu je dnes človek schopný prijať? Po akom „kráľovi", po akom kraľovaní nad sebou vlastne túži? Túži vôbec po nejakom? Nie sú ľudia skôr skeptickí a nemajú dojem, že každý vládca a kráľ myslí len na seba? Obraz vznešeného panovníka, ktorému sa poddaný ľud rád a ochotne klania, to je  naozaj dnes už len rozprávkový obrázok.

Tým skôr môže zaujať obraz, ktorý kreslí dnešné Božie slovo. Kristus - Syn človeka - je tu predstavovaný ako kráľ spravodlivosti, ktorý chce odmeniť dobro. Preto sa pýtajme, či slúžime a pomáhame iným.

Uvedenie do čítaní:

  1. Ez 34,11-12.15-17

V predchádzajúcej časti knihy, ktorú budeme počúvať, karhá prorok izraelských pastierov, teda kráľa a náboženských vodcov. Po ich sklamaní, ktoré mal za následok pád Jeruzalema (587 pr. Kr.) a rozptýlenie národa, sám Boh sľubuje nápravu: stane sa pastierom, ktorý zhromaždí rozptýlené ovce (vyvolený národ) a privedie ich späť na dobrú a bezpečnú pastvu (do zasľúbenej zeme).

  1. 1 Kor 15,20-26.28

V tejto časti listu Korinťanom je najrozsiahlejšia novozákonná úvaha o vzkriesení vykúpených. Pavol však nezostáva len pri otázke osudu jednotlivcov, ale hovorí o osude celého stvorenia. Jeho história bude dovŕšená Kristovým víťazstvom, ktoré zruší pôsobenie hriechu a teda moc smrti a všetko podriadi Otcovi. Pavol tu pozemským spôsobom vyjadruje veci presahujúce našu pozemskú históriu a sú teda nevyjadriteľné.

  1. Mt 25,31-46

Scéna „posledného súdu", o ktorom budeme teraz počuť, nie je popisom súdu, je to skôr „vyhlásenie výsledkov pretekov, ktoré prebehli už skôr". Pretože o všetkom sa vlastne rozhodlo za života človeka.

Počúvajme podľa akých kritérií rozdeľuje Pán Ježiš ľudí na dobrých a zlých. Pozorne počúvajme, či sa ten popis dobrých ľudí vzťahuje i na naše konanie.

TRPITEĽ NA KRÍŽI A VŠEVLÁDCA NA TRÓNE

Keď sa nám nepáči program v televízii, vypneme ho. Ten program beží ďalej, neprestal tým existovať, - ale pre nás napriek tomu už nie je.

Vypnúť, keď sa nám niečo nepáči, to nám ide dobre i v živote, nielen v televízii. Takto „vypíname“ i ľudí. Inteligencia a kresťanská formácia nám bráni robiť zlo, ale veľakrát nepríjemných ľudí vymažeme zo svojho života. Čo je vlastne tiež nevysporiadaný hnev.

Boha ľudia tiež vypínajú - a žijú ďalej, ako by tým už Boh prestal existovať.

Ale Boh zostáva:

- Zostáva pre človeka jedinou cestou  k cieľu. Mimo je len blúdenie.

Nebadáte ako ľudstvo hľadá cestu k blahobytu, ako uvažuje, aby sa nevrátila kríza, aby sme vyriešili hrozný problém emigrácie (koho by nebolelo, keď prevádzači odoberajú deťom orgány, alebo ich nechajú umrieť, ak nemajú ako zaplatiť)...

- Zostáva pre človeka plnou pravdou. Tou, po ktorej ľudia toľkú túžia.

         Často sa nám dvíha žlč nad prekrúcaním pravdy, keď okupáciu nazvú záchranou, anexiu vôľou ľudu... Túžite po pravde a spravodlivosti v súdnom spore, pracovných susedských vzťahoch... 

- Zostáva večným životom. Práve tým, o ktorom ľudia snívajú.

         Bolí vás smrť najbližších, choroba ktorá ohrozuje váš život....

Nech ho ľudia ctia alebo odmietajú, Boh zostáva Pánom sveta. Divným pánom,

- Veď nepanuje, ale slúži, pomáha.

- Veď nezastrašuje, ale získava láskou.

Ježiš je Kráľ, ktorý sa stotožňuje z hladnými, smädnými, prenasledovanými.

Takéto Božie kráľovstvo nám cirkev pripomína sviatkom Krista Kráľa. A je príznačné, kedy cirkev tento sviatok zaviedla: Roku 1925, až keď sa vzdala nároku na svetské panovanie, na kraľovanie z tohoto sveta, a tak mohla lepšie chápať  podstatu kráľovstva Božieho.

Z Nového zákona poznáme dvojakú podobu Krista Kráľa:

Ako Kráľa Vševládcu na tróne slávy - Pantokrata, Pána večnosti, Pána našej budúcej slávy a Sudcu mŕtvych.

Ako Ukrižovaného Baránka zabitého za hriechy sveta.

Podoba Kráľa Vševládcu a Sudcu, tá sa nám premieta v našich predstavách viac do budúcnosti. Ale druhá podoba, podoba za nás Ukrižovaného, to je podoba Ježiša medzi nami, ktorý nám pomáha niesť kríž nášho sveta a nášho života. Takto, na kríži, si ho najčastejšie zobrazujeme a predstavujeme.

Aký je tento Kristus medzi nami, Kráľ na kríži?

- Je to Kráľ, ktorý sa stotožňuje s hladujúcimi, kým len bude na svete, čo i len jediný hladujúci.

- Je to Kráľ, ktorý trpí, dokiaľ je na svete jediný človek nespravodlivo súdený, bezmocne trpiaci akúkoľvek diskrimináciu.

- Je to Kráľ, ktorý nás neustále podnecuje k najväčšej revolúcii ľudských dejín - k revolúcii v ľudskom srdci. Kedy sa zapájame do tejto revolúcie?  

= Keď pochopíme, že pre osud ľudstva a pre naše dobro, nie je tak dôležité, aby sme ovládli iných, ale  seba.

= Keď pochopíme, že štáty tu nie sú kvôli vladárom, aby mohli stále viac panovať, ale kvôli slabým ľuďom, aby ich mohli chrániť proti násiliu a svojvôle.

= Keď pochopíme, že ja a ty sme dôležití natoľko, nakoľko sme ochotní pomáhať tým, ktorí pomoc potrebujú.

Prefácia dnešného sviatku tieto myšlienky obnovuje, keď hovorí o Kristovom kráľovstve spravodlivosti, lásky a pokoja. A naozaj - kde je medzi ľuďmi pravdivosť a láskavosť, tam je i pokoj; - ten mier, o ktorom sa toľko hovorí.

V tom je zmysel dnešného sviatku Krista Kráľa. Máme si uvedomiť, že on je vlastným zmyslom všetkého bytia: V jeho osobe sa vracia svet a ľudstvo do Božieho poriadku. V Ježišovi je sila k záchrane sveta.

Pastieri Izraela - vládnuca vrstva národa - sklamali. Miesto toho, aby sa starali o slabých a bezmocných, mali starosti len o vlastnú moc, svoje zaistenie a upevnenie. Preto prepadli, zanikli. Starý zákon je o tom výstražným svedectvom.

Teraz sme tu my, deti Novej zmluvy. Máme pred sebou tú istú úlohu: Panovať sebe, slúžiť druhým, chrániť slabších. A i nás dnes evanjelium výslovne varuje:

- Ježiš zajtrajška, Kráľ a Sudca, sa nebude pýtať po pravdivosti našej viery, ale po pravosti našich činov.

- A Ježiš dneška, ten stále ešte umiera hladom v rozvojových zemiach, trpí opustenosťou v osamelých ľuďoch, znáša bolesti vo všetkých nemocných, ten čaká, kedy mu poslúžime, uľavíme, pomocou človeku, ktorý býva vedľa nás.

Vidíte, bratia, Božie kráľovstvo, to nie je náboženská futurológia, to nie je utopistická predstava z „onoho sveta“, to je náš každodenný životný program: život v spravodlivosti, láske, pokoji.

Keď sa budeme za chvíľku modliť spoločne Otčenáš, budeme dnes lepšie vedieť, o čom je reč v prosbe: Príď kráľovstvo tvoje!

Teraz sa prihlásme k programu Božieho kráľovstvo slávnostným vyznaním viery.

 Turzovka, 26.11.2017