Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Uvedenie do bohoslužby: 

Každú nedeľu si v bohoslužbe slova čítame z Písma svätého a potom uvažujeme, ako sa podľa neho máme vo svojom živote riadiť. Dnes sú tam hrozivé slová: sú namierené predovšetkým proti zlým kňazom, ale tiež proti všetkým, ktorí sú zlými nadriadenými.

Zamyslíme sa teda najprv každý nad sebou, ako sme v uplynulom týždni plnili svoje stavovské povinnosti.

Uvedenie do čítaní:

  1. Mal 1,14b-2,2b.8-10

Starozákonný prorok obžalúva kňazov svojej doby: To ste zavinili vy, že mnohí ľudia prestali veriť v Boha.

  1. l So 2,7b-9.13

Svätý Pavol teraz hovorí kňazom, ako majú kázať a počúvať, ako majú kázanie prijímať.
      3. Mt 23,1-12

Dnešné Ježišove slová stanovujú poriadok pre všetkých, ktorí sú predstavenými, ktorí niekomu niečo nariaďujú.

 AKO BYŤ NADRIADENÝM

Môj kolega počas prestávky medzi gémami hovorí: Jeden úradník na obecnom úrade mi povedal - Vy neviete tak motivovať veriacich. Keď váš predchodca niečo vyhlásil, tak ľudia prišli.

Usmial sa a dodal: Na druhý deň sa mi prišiel ospravedlniť, že sa tak vyjadril pred ľuďmi. Domnieval sa, že sa ma to dotklo. Ani som spočiatku nevedel začo sa mi ospravedlňuje. Nebol to totiž môj štýl, naháňať ľudí, donucovať ich. Ja som im evanjelium ponúkal a vysvetľoval.

Je to stará skúsenosť, ktorá sa znovu a znovu opakuje. Keď sa správanie ľudí kazí, ľudia začnú tvrdo kritizovať kňazov. Vo farnosti i v širšom meradle – vo svete. A tak sa útočí na kňaza, i pápeža.

Nechcem tým povedať, že kritizovanie cirkvi a kňazov je vždy len akýmsi alibizmom ľudskej spoločnosti. Vieme všetci, že v každej dobe boli a sú kňazi, ktorí dbajú na literu predpisu viac než na človeka, viac sú byrokratickí úradníci než starostliví pastieri. Myslia viac na seba ako na dobro veriacich. Sú kňazi pôžitkárski a slabošskí, ktorí sú príčinou, že sa ľudia od náboženstva odvracajú. Apoštoli mali tu najlepšiu výchovu a jeden zradil, ďalší zaprel, iní sa rozutekali. Takže to percento – a dosť veľké – odpadu tu je! Žiaľ!

I ja si často kladiem úzkostné otázky, nakoľko som toho príčinou, že v našej farskej rodine sa znovu a znovu objavuje revnivosť, nesvornosť, neláska a kdejaké iné neduhy. Či som ja toho príčinou, že nevidím v kostole deti, ktoré som pred niekoľko rokmi učil. - Že nevidím dospelých, ktorí tu bývali. Manželia, ktorých som pripravoval k sobášu.

Prečo vám tieto veci hovorím? Nie preto, aby som vás vyzýval k súdeniu nás, kňazov. Sudcu už máme, kompetentného a spravodlivého: Boha - ten nás rozsúdi všetkých.

Ja sa zas často vyhováram na rodičov. V časoch keď som hrával futbal za farnosť, trénoval deti, nemal som nedostatok miništrantov. Ale aj vtedy som si uvedomoval, že ich ďalšie prežívanie viery záleží viac od rodičov, rodín v ktorých žijú. Tí ostali dobrými kresťanmi, ktorí mali dobré rodinné zázemie.

Nepotrebujeme sa ani učiť kritickosti a vzájomnému odsudzovaniu - to vieme veľmi dobre. - My sa potrebujeme stále učiť, ako to má robiť každý, kto je iným nadriadený. A to je nejako každý z nás, nielen kňazi; - rodičia sú nadriadení deťom, šéf zamestnancom, starší zamestnanci mladším, staršie deti malým deťom.

Ako teda byť nadriadeným iných? Dnes sme počuli od Pána Ježiša tri rady:

Najprv hovorí: lebo hovoria, a nekonajú. Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami nechcú ani prstom pohnúť.

Zle, farizejsky konajú tí, ktorí ukladajú ťažké bremená iným a sami ich nenesú.

Je ľahké zastávať prísne zásady vo veciach, ktoré sa ťa osobne nedotýkajú. Prísny buď k sebe, k iným mierny.

Prvé pravidlo teda znie: Nepožaduj po iných, čo ty sám nezachovávaš.

Ďalej Pán Ježiš hovorí: Vy sa nedávajte volať Rabbi, lebo len jeden je váš Učiteľ, vy všetci ste bratia. Ani Otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský. Ani sa nedávajte volať Učiteľmi, lebo len jediný je váš Učiteľ, Kristus.

Nedávajte si hovoriť: Majstre, Otče, Učiteľ. - Váš Učiteľ je Boh.

Druhé pravidlo teda znie: Nenaháňaj sa za titulmi, poctami, za slávou. To všetko patrí Bohu.

Teraz si iste myslíš: ale my predsa našim kňazov hovoríme „Otče“ – aj keď s prívlastkom duchovný. Má sa to oslovenie zase odstrániť? - To by bolo len formálne, navonok. Nejaké pomenovanie, to jest označenie vzťahu a služby, tu musí byť. Ale nesmie sa zneužívať autorita nadriadeného k popretiu dôstojnosti kresťana - veď všetci sme rovnako bratia, - ani k zastretiu autority Božej.

Po tretie hovorí Pán Ježiš: Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom. Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“

 „Kto z vás je najväčší, nech je váš služobník.“

Tretie pravidlo teda hovorí: Mierou tvojej veľkosti je miera tvojej užitočnosti blížnym.

Ľudská autorita má byť akousi šošovkou, ktorá sústreďuje a vo svojich činoch zviditeľňuje Božiu starostlivosť a dobrotu.

A nerob niečo pre chválu! Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli:

Misionár P. Braito sa raz posťažoval: „Čo hriešnici - s tými to ide, tým môžem pomôcť, obrátiť ich. Ale so „spravodlivými“ je to horšie. Tam som bezmocný, pretože tí chcú len mňa obracať.“

Niečo na tom je!

Ako sa človek stane takým „spravodlivým“, - moderným farizejom?

Farizej si stavia svoju spravodlivosť starostlivým pridržaním sa na vedľajších veciach, zvyklostiach, poriadku. Z toho rastie sebavedomie: Aký ja som zbožný! Z toho rastie povýšenosť: Hľa, tamten a tamten nie je taký dôsledný ako ja v zachovávaní zbožných úkonov! A už je tu nový farizej, ktorý iných karhá, seba obdivuje, iným ukladá neúnosné bremená, a berie si k tomu právo zo svojej komárej dôslednosti.

Zbožnosťou prekrývame nedostatočnú službu. Priblížme si to týmto prirovnaním. Požiadate dcéru, aby pomohla mladšej sestre. Ona by vám miesto pomoci sestre začala prednášať básne, alebo vás chváliť a líškať sa vám. Páčilo by sa vám to? Povedali by ste. Nechoď s týmto na mňa, pomáhaj sestre, bratovi.

Čo poviete? Nehovorí nám niekedy Nebeský otec: Dobre už nechaj tie zbožné reči a venuj sa tomu a tomu, pomáhaj, lebo to sú moje deti.

Oni hovoria, ale nekonajú.“ - Aby táto výčitka Pána Ježiša jeho súčasníkom, - že pekne hovoria, ale nič nerobia, - neplatila i na nás, o tom si teraz pri svätej omši pohovoríme každý sám osobne vo svojom srdci priamo s Pánom Ježišom. Ale najskôr povstaňme a spoločným vyznaním viery sa prihlásme za učeníkov nášho Pána.

Turzovka - Vigília, 4.11.2017