Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Uvedenie do bohoslužby:

Nie sú dva svety, je len jeden. Ten Boží. Nie je priepasť medzi tým, čomu sa hovorí svet a čomu duch. Nie je nezmieriteľný rozdiel medzi životom v tomto čase a nebeským kráľovstvom. Nemusíš utekať zo sveta, aby si našiel Božie kráľovstvo. Toto rieši aj dnešné Božie slovo.

Pouvažujme či to čo sme robili uplynulý týždeň, bolo v jednote s Bohom a ľuďmi. 

 Uvedenie do čítaní:

  1. Iz 45,1.4-6

Kráľ o ktorom budeme počuť v prvom čítaní bol pohan. Prorok hovorí, že Boh aj jeho kraľovanie využil pre dobro starozákonného ľudu. 

  1. l So 1,1-5b

Svätý Pavol píše Solúnčanom list, v ktorom ich ubezpečuje o svojich modlitbách a teší sa z nich. Ako by asi písal o našej farnosti? 

  1. Mt 22,15-21

V evanjeliu budeme počúvať o genialite Pána Ježiša, ktorý sa nielen ubráni útokom neprajníkov, ale poučí ich, aj nás.

 

Vzorec pre život

Na maturite z fyziky som si vytiahol obrazovú rovnicu z optiky. Potešil som sa tomu, lebo stačilo len počítať a nebolo treba veľa hovoriť, aby sa došlo k vzorcu.

Aj vy si pamätáte ako ste stali pri tabuli a riešili úlohu. Učiteľ možno povedal: Stačí poznať vzorce a vedieť, ktorý treba kedy použiť.

V našom živote musíme riešiť tak isto tisíce rozličných úloh. Je to podobné ako v matematike, fyzike či inom obore. Stačí poznať niekoľko základných vzorcov a vedieť ich vhodne použiť. Kto to dokáže, vie rýchlo vyriešiť rozličné životné situácie.

Dnešné evanjelium nám predstavuje Pána Ježiša, ktorého neprajníci nielen skúšali, ale chceli ho znemožniť.

Dali mu vyriešiť úlohu: Slobodno platiť cisárovi daň, či nie? Z kontextu vidno, že Pán Ježiš sa tejto úlohe potešil. Nielen že ho nepodchytili v reči, ale mu prihrali na smeč, aby mohol dať vzorec do života. Má aj nám pomáhať riešiť niektoré životné situácie. Znie: „Dávajte teda cisárovi, čo patrí cisárovi, a Bohu, čo patrí Bohu“.

Ježiš to pritom mal ťažšie ako študent na najťažšej skúške. Bol v hamletovskej dileme: Byť či nebyť. Ježišovi protivníci totiž chceli dokázať, že on nie je taký geniálny, ako sa všeobecne hovorí. Chceli ho otázkou o dovolenosti alebo nedovolenosti platiť cisárovi daň skompromitovať a vyprovokovať ho k takej odpovedi, aby mu bolo možné zakázať hlásať evanjelium. Ak by súhlasil s platením dane cisárovi, boli by ho prenasledovali židovskí vlastenci a zbožnejší Izraeliti. Ak by nebol súhlasil s daňami, bol by mal na krku rímskych okupantov. A nezomrel by ako nevinná obeta za hriechy sveta, ale ako politický burič. Kristus geniálne vyriešil tento problém a nám dal vzor, podľa ktorého je možné riešiť naše vzťahy a problémy.

Akú má logiku tento vzorec o dávaní cisárovi a Bohu? Netreba v ňom hľadať za každú cenu riešenie vzťahu medzi kresťanom a štátom. My vieme, že Boh nechcel na tejto zemi vytvoriť nejaké dva odlišné poriadky. Jeden poriadok Boží a druhý poriadok svetský. Chcel len jeden poriadok, ktorý bude spočívať v spojení prirodzeného a nadprirodzeného. Kto vedie štát, musí dbať aj na duchovné potreby veriacich a veriaci zasa musia plniť požiadavky štátu. Nimi sú napríklad platenie dane, a zachovávanie spravodlivých zákonov.

Priblížme si to na konkrétnom príklade. Osídlenie našej farnosti je aj laznícke. Teda, bokom od zaľudnenia sa nachádza pár domov. Ak si tam chcú urobiť vodovod, alebo cestu a ak im to neschváli mestské zastupiteľstvo, musia spojiť sily a financie a vybudovať si to sami. Gazdovia to robili v minulosti bežne. Dohodli sa na čase, prišli so záprahmi, navozili kamene, urobili odrážky...

Sami si urobíte kúsok cesty k hlavnej, ale čo ďalej. To už musí robiť štát. Preto sa platia dane. Tak vlastne funguje aj farnosť. V minulosti sa takmer všetko na kostole a fare robilo svojpomocne. Farár vyhlásil brigádu a farníci prišli. Teraz málokto príde, radšej dajú do zvončeka a robí to firma.

Takže, dane sú samozrejmosťou.

Štát sa má starať o spoločné veci ako je obrana, zdravotníctvo, cestná štruktúra... Bolo by to proti Božiemu plánu, keby štátna moc potlačovala prirodzené práva človeka, akými sú napr. právo na založenie rodiny; splodenie a výchovu detí; právo na vierovyznanie a jej šírenie; právo na výchovu detí podľa priania rodičov; právo na prácu a spravodlivú mzdu; právo na slobodu myslenia a pod.

Keby štátna moc tieto práva potláčala, tak je povinnosťou duchovnej moci -Cirkvi, tieto práva brániť. Ak by to Cirkev nerobila, tak isto by sa prehrešovala proti zmyslu svojho poslania.

Ak Cirkev bráni práva človeka, tak to nie je politika, ale jej bytostná povinnosť.

O potrebe a úlohe štátu nik nepochybuje. Diskutovať môžeme iba o veľkosti dane a o tom, kde výnosy idú. V Kristovej odpovedi sú dôležitejšie slová: dávajte Bohu, čo patrí Bohu. To je prvý a hlavný zmysel života kresťana. Mal by si uvedomovať, že je stvorený na obraz Boží a vykúpený Ježišom Kristom. Má hodnotu, akú nemá žiadny tvor na zemi. Preto je jeho povinnosťou žiť tak, aby oslavoval Boha. To môže a má robiť na všetkých úrovniach svojho života. Či je to v rodine, v práci, pri modlitbe, alebo v spoločenskom živote. Takýto postoj človeka potom odstraňuje prekážky medzi tým, čo je svetské a čo náboženské. Kresťan by mal vždy vedieť, že sú skutky, ktorými sa Boh oslavuje a sú iné, ktorými sa Boh uráža. Kresťan nikdy nemôže byť aj na strane dobra aj na strane zla.

Dávať Bohu – uvedomil som si to tento týždeň pri prezentácii knihy Dejiny osídlenia Kysúc, keď autor Dr. Velička na prvom mieste ďakoval Bohu. Zdalo sa mi to tam prirodzené. Veď nie je to dar Boží, že môžem písať, mám rozum, schopnosti? Však si to často neuvedomujeme. Veľakrát čím má človek väčšie dary, tým viac zabúda na Boha. Viď umelcov športovcov... väčšie dary a schopnosti ich skôr odvádzajú od Boha.

Preto je aj prianím Cirkvi, aby kresťania boli všade, kde sa rozhoduje o potrebách človeka. Napríklad v odboroch, politických stranách, športových organizáciách a v kultúrnych inštitúciách. Aby tam boli nie pre svoju slávu a zisk, ale pre slávu Boha a dobro človeka.

Takáto je logika vzorca: „Dávajte teda cisárovi, čo patrí cisárovi, a Bohu, čo patrí Bohu“. Je to logika jednoduchá, ale náročná. Komu sa podarí podľa nej žiť, podarí sa mu vyriešiť množstvo úloh, ktoré prináša život.

Turzovka, Turkov, 22.10.2017