Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Uvedenie do bohoslužby

Zišli sme sa tu k nedeľnej bohoslužbe.

Slovo „služba“ zvádza k predstave nejakej povinnosti, ale je to vlastne stretnutie Boha s človekom v slobode a v láske. Tí, čo sa majú radi, sa na schôdzku tešia.

Tešíme sa na nedeľné stretnutie s Pánom Ježišom? Prosme za odpustenie našej vlažnosti a lenivosti. 

Uvedenie do čítaní: 

  1. 1 Král 3,5.7-12

Vypočujeme si teraz, čo považovali za najdôležitejšie pre život múdri ľudia Starého zákona. 

  1. Rím 8,28-30

Všimnime si ako apoštol Pavol v liste k Rimanom vyjadruje dôveru v riadenie Božie a čo robí Boh pre tých, ktorí ho milujú. 

  1. Mt 13,44-52

Božie kráľovstvo sa nedá definovať jednou vetou, ani vedecky popísať.

Aj napriek tomu vďaka podobenstvám Pána Ježiša  máme o Božom kráľovstve aspoň predstavu.

 

HĽADANIE 

Možno si pamätáte na rozruch, keď sa v neďalekej dedine stratilo dieťa. Snáď všetci ho hľadali. Aj my nezainteresovaní, sme si vydýchli, keď ho našli.

Nedávno náš mestský rozhlas hlásil, že sa stratila mačka či pes. Nálezcovi bola sľúbená odmena.

Niekedy veľa energie a času venujeme hľadaniu i drobných menej dôležitých vecí. 

Ježiš vo svojich dvoch podobenstvách tak isto hovorí o význame hľadania. A to nie nejakej veci, ale Božieho kráľovstva. Zároveň spomína dva typy hľadania a nájdenia: náhodné a systematické.

Náhodné:

Poklad ukrytý v poli našiel človek náhodne. Pracoval na poli a odmenou mu bolo nájdenie pokladu.

Týmto obrazom ako by chcel Kristus povedať, že pokiaľ sa človek namáha a čestne pracuje, Boh mu dá možnosť, aj keď na to on priamo nemyslel, aby poklad našiel.

Veľa ľudí, ktorí žili čestne a podľa svedomia, aj keď boli nejaký čas neveriaci, napokon uverili v Boha a začali mu dôverovať. Boh sa im dal nájsť, lebo žili úprimne. Dobrí a úprimní ľudia sú blízko k viere v Boha.

Keď som pôsobil v Rádiu Lumen spolupracoval som s moderátorkou Jarkou. Bola pokrstená 24 ročná. Predtým bola majsterkou ČSR v lyžovaní. Nenapĺňalo ju to. Našla poklad (vieru), teraz pracuje ako rehoľnica v Papue Novej Guinei (nedávno bola o nej reportáž v Katolíckych novinách). Má to ťažké, ale teší sa, že našla poklad – zmysel života.

Systematické:

Kupec z druhého podobenstva hľadá perly systematicky - plánovito, je vášnivým zberateľom.

Predstavuje ľudí, ktorí vynakladajú veľké úsilie, aby našli Božie kráľovstvo. Rozmýšľajú, meditujú, študujú, pýtajú sa, hľadajú, porovnávajú, trpia, blúdia, snívajú, prosia, aby napokon mohli so sv. Pavlom povedať, že Boh nie je ďaleko od nikoho z nás: „Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme” (Sk 17, 28). 

Náš Stvoriteľ, ktorý je dobrým Nebeským otcom, každého z nás vedie pri hľadaní zmyslu života a tým aj Božieho kráľovstva týmito dvoma cestami.

Náhodné v našom živote:

Teda bez nášho pričinenia. Bolo to obdobie detstva, najmä prvých troch rokov. Odborníci hovoria, že tieto prvé roky sú najdôležitejšie pre zdravý vývoj človeka po každej stránke. Keď okolie dieťaťa – najmä matka sa s dieťaťom rozprávajú, čičíkajú ho, hladkajú... rozvíjajú všetky jeho ľudské schopnosti. Ak toto dieťaťu chýba, má nedostatočné senzomotorické reflexy, je citové nevyzreté, vôľovo slabé, intelektuálne zaostalé. Preto sa neodporúčajú jasle, kde je dieťa odborne, profesionálne opatrované, ale opatrovateľka sa dieťaťu, napriek snahe, nemôže toľko venovať.

Čo to má spoločné s hľadaním Božieho kráľovstva?  Všetko! Ako by sme mohli hľadať Božie kráľovstvo, keby sme nemali intelektuálne, vôľové a citové danosti. Aj pre toto je viera darom!

Preto nikdy nebudeme dostatočne vďační rodičom, starším súrodencom, ktorí sa o nás starali. A samozrejme aj Bohu.

Systematické v našom živote:

Teda s našim pričinením.

Povedali sme si, aké dôležité bolo pre nás obdobie do troch rokov. Dobre vieme, aké dôležité je v živote človeka dospievanie, teda vek od 12 do 16 rokov. Tieto roky sme už mali ako-tak vo „vlastných rukách“.

Pedagógovia tomuto obdobiu hovoria ťažké roky a my ich poznáme ako obdobie puberty. Väčšina z nás týmto obdobím už prešla a máme s tým skúsenosť. Ťažkosti v tomto období začínajú preto, že sa začína postupne strácať prostá detská istota konania. Malé deti totiž nemajú veľké problémy a ani sa tak netrápia, keď si rozbijú koleno, plačú. Avšak plač za chvíľu prestane, pretože prestane aj bolesť a budúcnosť je naďalej priamočiara, bezpečná, garantovaná láskou a blízkosťou rodičov. Práve tu vidno dôležitosť tých spomínaných prvých rokov.

Puberta sa však začína snením. Začne sa otvárať duševný obzor do veľkých diaľok, rodia sa veľké túžby a želania. Čím všetkým sme len chceli byť v čase dospievania?! 14 ročný chlapec sa nestará o to, že nemôže byť všetkým, ako: leteckým dôstojníkom, astronautom, vedcom, básnikom, podnikateľom, kňazom. O všetkom však sníva.

Dievča chce byť zároveň rehoľnicou i modelkou. Ideálov je mnoho a všetky sa berú vážne – avšak medzitým život zostáva vo svojich stiesnených chodníčkoch. Plač dospievajúceho dievčaťa, alebo mladíka preto už nie je z rozbitého kolena, ale je to plač srdca, ktoré stráca nádej, že sa mu nesplní, po čom tak veľmi túži, po čom tak veľmi sníva. V rozporoch sa žiť nedá a charakter budúceho človeka sa vytvára podľa toho, ako kto dokázal prekonať rozpor medzi skutočnosťou sveta, bežnou realitou a túžbou svojho srdca.

A tu sa už musíme angažovať, stále hľadať a nachádzať. A dôležité je, čo hľadáme a či hľadáme, či sa vieme zriekať malých perál kvôli jednej veľkej a dôležitej.

Náš problém často spočíva v tom, že nemáme systém v hľadaní a ani nevieme hľadať. V oblasti viery sme spokojní s tým, čo máme. Dokonca možno niektoré hodnoty ani nemáme chuť hľadať.

Zaiste, že vynakladáme veľké úsilie, aby sme našli materiálne hodnoty. Dnes sa naozaj ľudia pre prácu vedia obetovať. Pracujú do úmoru v zamestnaní, niekedy dlho odlúčení od rodiny, pracujú doma a stále sa usilujú zvýšiť svoj životný štandard. To určite nechceme odsudzovať. Len sa zdá, že potom im neostáva veľa síl hľadať Boha a veci Božie. Na to jednoducho už neostáva ani čas, ani energia. A keď majú voľný čas, tak potom hľadajú, ako sa rozptýliť, zabaviť, oddýchnuť, solventnejší ako minúť peniaze...

   Veď koľko mužov a žien by nepoznalo svoj farský kostol, keby napr. niekto nezomrel, alebo keby nekrstili svoje deti, alebo keby ich nepozvali na sobáš. Koľko mužov je po krste dieťaťa znova v kostole až na jeho prvé sv. prijímanie. A potom možno na birmovku a sobáš.

A máme tu ešte oblasť modlitby, náboženského vzdelávania, svätenia nedele. Na to nie je čas a ani ochota. Veci duchovné nie sú dokonca ani pre niektorých kresťanov vôbec pokladom a vzácnou perlou a preto ich ani nehľadajú.

Poučný je pre nás postoj kráľa Šalamúna. Keby nám Boh povedal, aby sme si niečo žiadali a to nám splní, čo by sme si žiadali? Možno by sme si žiadali vek a zdravie, aby sme mohli ešte dlhšie pracovať. Možno by sme si žiadali viac peňazí, aby sme si mohli ešte viac dovoliť. Možno by sme si žiadali, aby Boh potrestal našich nepriateľov. Toto všetko si mohol žiadať aj Šalamún. On však Pánovi povedal: ”Daj teda svojmu služobníkovi srdce chápavé, aby vedel spravovať tvoj ľud a rozlišovať medzi dobrým a zlým”. To je prosba človeka, ktorý našiel Boha, dôveruje mu, verí, že nepotrebuje bohatstvo a moc, ale múdre a chápavé srdce. Takto sa prejavuje každý človek, ktorý má skúsenosť s Bohom.

Nám nestačí, že sa deklarujeme za kresťanov, že sme verní všetkým kresťanským tradíciám a zvyklostiam. Nestačí to, ak nemôžeme povedať: Boh je moje všetko. Môže to povedať len ten, kto naozaj bol v živote usilovným hľadačom.

Je to tak, v živote hľadáme, strácame a nachádzame. Hľadajme podstatné, strácajme  - odhadzujme zbytočné, a nachádzajme to,  čo slúži pre Božie kráľovstvo – nám pre stále dobro!

Turzovka, 30.7.2017