Uvedenie do bohoslužby:
Kto robí dlhú pešiu túru, musí sa občas zastaviť, odložiť batoh, odpočinúť si.
Každé naše nedeľné zhromaždenie tu v kostole má byť takou chvíľou odpočinku na náročnej ceste života.
Zložme teda všetky svoje bremena, poďme v ústrety Pánovi, nechajme sa občerstviť.
Uvedenie do čítaní:
- Zach 9,9-10
Starozákonný prorok Zachariáš videl Mesiáša úplne „novozákonne“. Nebude to dobyvateľ na bojovom voze, ale kráľ pokoja.
- Rím 8,9.11-13
Svätý Pavol teraz vysvetľuje príčinu stálych konfliktov v našom živote: Žijeme v napätí medzi telom a duchom, medzi životom a smrťou. Len s pomocou Božieho Ducha dokážeme správne žiť.
- Mt 11,25-30
Kto sú tí maličkí, ktorých Pán Ježiš velebí v evanjeliu? Nechváli naivných, detinských, ale tých, ktorí si uvedomujú, že ešte málo vedia; - tých ktorí túžia vedieť stále viac a stále sa ako deti pýtajú.
POZNAJ SA
Keď začalo video, využil to obchodný dom v Japonsku a kupujúcim oblečenie dal možnosť nafilmovať sa. Zákazníci sa tak mohli vidieť ako v novom vyzerajú. Malo to ohromný úspech. Vidieť sa v „telke“, vidieť sa tak, ako ma vidia iní. Koho by nezaujímalo ako nás vidia druhí.
Poznáš sa? Keď sa prvý raz počujeme v magnetofóne nepoznáme sa. Počujeme sa nejaký tón nižšie, ako nás počujú iní. Poznáme sa odzadu? Poznáme sa po stránke povahovej, ako nás hodnotia iní?
O druhých vieme povedať, aké majú dobré a škaredé vlastnosti. Seba samého pozná väčšina ľudí pramálo a preto jedni trpia pocitom menejcennosti, pretože nevedia, čo je na nich dobré, a iní trpia velikášstvom, pretože nepoznajú svoje chyby, nedostatky.
Potreba žiť duchovne: „Nežijete telesne, ale duchovne, pravda, ak vo vás prebýva Boží Duch - Tak sme to počuli od svätého Pavla.
Ak máme v sebe Božieho ducha potom aj o nás môže Pán povedať: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým.
Ako v tebe prebýva Duch? Vieš to? Čo je na tebe dobrého?
V nedeľu odpoludnia bolo počasie, že by ste psa von nevyhnali a Peter so svojimi kamarátmi sedeli vo doma a nudili sa: „Čo robiť? Keby sme boli ženy, začali by sme ohovárať neprítomných, ale sme predsa chlapi.“ - „Mohli by sme kritizovať jeden druhého, čo tu sme,“ navrhol ďalší mužnejšiu variantu zábavy. Ale neuspel: „Dosť nás kritizuje mama a babka, to počujeme stále,“ mienili chlapci.
Jeden, ktorý chodil na animátorský kurz povedal: „Viete čo? „Poďme sa na sebe podívať z druhého konca. Čo je na každom z nás dobré.“ - Tento nápad sa na prekvapenie chlapcom zaľúbil: „Napíšeme, čo vidíme dobrého sami na sebe a potom dáme papier ďalej.“
Výsledok bol nečakaný. Každý z chlapcov si o sebe myslel, že je dobrý, ale keď mali konkrétne menovať svoje dobré vlastnosti, žmýkali tužku a rozpačito funeli. Nakoniec sa na papiere predsa len niečo objavilo.
„A teraz podáme papier susedovi a napíšeme, čo sa nám páči na ňom.“ Postupne šli papiere z ruky do ruky a nakoniec sa vrátil k vlastníkovi. Teraz mal každý pred sebou zrkadlo: Čo dobrého na sebe vidí sám, a čo dobrého kamaráti.
„Zjem všetko, čo sa uvarí, nie som prieberčivý“ ohodnotil sa Peter.
„Som s tebou rád, pretože si kľuďas,“ ohodnotil ho iný. A tak boli chlapci niekedy prekvapení, čo si na nich cenia druhí.
„Neskáčeš do reči, keď druhý niečo hovorí.“
„Je spoľahnutie na tvoje slovo - čo sľúbiš to urobíš.“
„Rad počúvam, keď snívaš o tom, čo by si chcel v živote robiť.“
„Keď niečo začneš, dorobíš to do konce, poctivo a dôkladne.“
„Žasnem, ako to vieš s malým bračekom, nikdy sa nehádate.“
„Vieš napäté situácie zahrať žartom do autu, to by som chcel vedieť ako ty.“
Bolo to vtedy pekné odpoludnie. Chlapci sa rozchádzali dospelejší o vyrástli v sebavedomí a v dobrej nálade.
Čo keby ste si to tak skúsili v rodine. Len nehovorte si chyby lebo sa pohádate. Síce človek zahľadený do seba sa môže uraziť aj za to, že ho málo chválite J.
A toto oboje, zdravé sebavedomie a dobrú náladu si musí človek v sebe pestovať, vytvárať. Samo to nenarastie. Samo narastie len to, čo nie je užitočné. Nechaj záhon a vyrastie ti tam iba burina. Nestaraj sa o svoju povahu - a vyrastie ufrflanec. Veselá myseľ, to je totiž čnosť. A dá to drinu, než si ju vypestujeme. Ale stojí to potom za to.
My, kresťania, to máme ľahšie. Život pohana je svoju podstatou beznádejný. Tomu neostáva, než sa biedou sveta predrať hlučnou zábavou. My však máme dôvod k optimizmu a príčinu k pravej veselosti. Nás si vedie Duch Boží, - len keď ho necháme v nás prebývať a pôsobiť. Je to potom ľahké. Maličkí to dokážu, hovorí Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu.
Kresťan, ktorý verí, že koniec jeho života bude dobrý, ten nemusí brať životné prehry tak smrteľné vážne. Ten sa vie kriticky dívať i na svoje povahové nedostatky a nezrúti sa, bojuje s nimi.
A tak si zmužile položme i druhou otázku dnešnej úvahy:
V čom sa potrebuješ polepšiť?
A zas tu platí: My, kresťania, to máme ľahšie, než pohania. Nás vedie cirkev, aby sme si nastavili zrkadlo každý večer pri večernej modlitbe: Nebeský Otče, ako si bol dnes sa mnou spokojný? Čo sa mi dnes podarilo, čo bolo pekné? Čo som nezvládol, čo som urobil špatného? Ako na to musím ísť nabudúce, zajtra?
My kresťania pri každé nedeľnej bohoslužbe pokorne vyznávame, čo sme za uplynulý týždeň urobili špatného, že sme zhrešili, a prosíme o odpustenie.
A s veľkými maléry, hriechmi - ale i pre celkový správny životný smer - ideme si do spovednice.
Pravda, nie je to príjemné, priznať, že sme niečo nezvládli, že sme v niečom sklamali. Ale je to znamenitý nástup k novému začiatku, k náprave.
Ako je to u tebe so spoveďou? Chodíš rád?
Niekedy by ste asi odpovedali: „Už týždeň pred ňou mám strach!“
A iný povie: „Spovedám sa každý mesiac a dosť mi to pomáha!“
Prečo je to tak rôzne? Niekto sa totiž pri dospievaní nenaučil spovedať ako dospelý človek. Zostal pri odrecitovávaní hrieškov, ako sa im naučil naspamäť pred prvou svätou spovedí. Toto je mu teraz už trápne a dospelo sa spovedať, to sa zabudol naučiť.
Užitočná spoveď, to chce trochu prípravy predtým. A chce to citlivé svedomie.
Ako sa pripraviť, to nájdeš v knižke, sú k tomu i brožúrky. Ale hlavným informátorom, v čom sa potrebuješ napraviť, je tvoje svedomí. To ti pripomenie, kde stojíš na križovatke medzi dobrom a zlom. Tvoje svedomie je dôležitý kompas na ceste životom. Bez neho to nejde. Veď žijeme stále v hotovej džungli informácii. Televízia, rozhlas, noviny, film, reklama, to všetko ti vnucuje davovú mienku, núti ťa robiť bezmyšlienkovite to, čo robia druhí, bez pýtania, či je to dobré alebo zlé.
Taký stádový človek hovorí:
„Tak to robia všetci!“ - a dokazuje tým, ako je nesamostatný.
„Čo by povedali ľudia, keby som konal inak!“ - a ukazuje tým, aký je zbabelý.
„Ja už som taký, že robím to, čo robia druhí.“ - a ukazuje tým, aký je slaboch. „Mne je to všetko jedno!“ - a ukazuje tým, ako je povrchný.
Bez kompasu svedomia, bez Božieho hlasu v duši, bez Božieho Ducha, ktorý v nás prebýva - ako povedal svätý Pavol - by sme sa v džungli dnešného sveta nevyznali.
Deti, vy ste na tom ešte dobre. Vás vychovávajú ešte rodičia. My dospelí sme už na tom horšie: musíme sa vychovávať sami. Ale i vy sa učte už teraz, dokiaľ ste mladí, vidieť svoje chyby, poznať ich a bojovať s nimi. Aby ste rozoznali svoje dobré vlohy a vlastnosti, ktoré máte a sebavýchovou ich ďalej rozvíjali. Aby sme nemuseli žít, ako chce telo, aby sme nezostali stádovými tvory, ale stali sa ľudskými osobnosťami, človekom, k Božiemu obrazu, príbytkom Ducha svätého.
O čom teda budeme v tomto týždni uvažovať?
Takže skúsme sa poznať. Keď ešte neboli magnetofóny samozrejmosťou prišiel k nám podgurážený sused s heligónkou a vyspevoval. Natočil som ho. Keď prestal pustil so ho. Započúval sa a povedal: „Čo to tam ten balamunta spieva. Nejako mu to nejde, vypni to!“ A spieval si ďalej.
Spoznávajme sa aj takýmito otázkami:
- Aké sú moje povahové nedostatky, v čom sa potrebujem napraviť?
- Aké je moje večerné spytovanie svedomia?
- Ako sa viem spovedať a kedy pôjdem na spoveď?
- Ako dbám na svoje svedomie?
- Ako sa snažím rozvíjať svoje dobré vlastnosti, svoju kresťanskou osobnosť?
Turzovka, vigília 8.7.2017