Uvedenie do bohoslužby:
Dnes je nedeľa „Letare“ - radosti - a omšové rúcho má mať dnes ružovú farbu radosti.
Slovo Božie v nás chce oživiť radostné povedomie, že Božie zasľúbenia sa netýkajú len ďalekej budúcnosti, ale i prítomnej chvíle. Kto prijme Krista do svojho života, ten už teraz má radostnú skúsenosť s Pánom vo svojom živote. K tomu zážitku nás vedie i kresťanská oslava Vianoc.
Privítajme teda dnes Pána, ktorý aj pri tejto svätej omši prichádza v Slove a Chlebe života.
Uvedenie do čítaní:
1. Iz 61,1-2a.10-11
Pekne sa dnes počúva radostný hlas proroka: Človeče, raduj sa, Boh prichádza, aby oviazal tvoje rany. Oplatí sa mu ísť v ústrety.
2. 1 Sol 5,16-24
Svätý Pavol sa v dnešnom čítaní stará o to, aby sme v sebe neuhasili svetlo Božieho Ducha. Dobre počúvajme, čo radí robiť a čo nerobiť, aby sme nestratili radosť.
3. Ján 1,6-8.19-28
Starozákonní kňazi prišli Jána Krstiteľa vyšetrovať. Ján ich arogantný výsluch prechádza a obracia ich - i našu - pozornosť k tomu, čo je dôležité, aby sme neprehliadli toho, ktorý už je medzi nami.
Milé deti,
položím vám otázku, akú položili Jánovi Krstiteľovi: Kto si?
Meno, žiak, dieťa, športovec...
Ešte niečo?
Povedali ste? Som dcéra, syn... Akí ste synovia a dcéry?
Napadlo vám povedať: Som Boží?
Odkedy sme Boží?
Ako odpovedal Ján Krstiteľ?
A toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: „Kto si ty?“, on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: „Ja nie som Mesiáš.
Čo teda, „pýtali sa ho, „si Eliáš?“
Povedal: „Nie som.“
„Si prorok?“ Odpovedal: „Nie.“
Vraveli mu teda: „Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?“
Povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti:
Čo je to hlas? Hlas je závislý na človeku. Nemôže byť sám od seba. Ako keby povedal: Ja som úplne závislý na Bohu!
On bol veľký a nevystatoval sa? Jeho odpoveď bola veľmi skromná. Povedal, že nie je hoden rozviazať mu šnúrky na obuvi.
Porovnajte sa s Jánom Krstiteľom. Nepomysleli sme si, aký som ja múdry, aká som ja pekná...
Ján Krstiteľ nebol vôbec pyšný. A mal na čo! Veď pokrstil samého Pána Ježiša. Chodili za nim, ako sme aj dnes v evanjeliu počuli. Pán Ježiš ho pochválil ako najväčšieho medzi ľuďmi.
Nie sme my naklonený k pýche? Počúvajte ako ľahko k nej skĺzneme:
W. Hunerman píše o tom ako belzebub mal v pekle schôdzu a strašne nadával, lebo deti v jednej farnosti boli perfektné a nepodľahli pokušeniu. Chodili do kostola aj v týždni, na deti boli aj dosť poslušné, boli kamarátski – jednoducho deti tip-top. Tak im dal recept: Musíte útočiť nebadane, pomaličky na ich slabosti. Musia mať slabé stránky.
Všimnime si Marienku. Dobré dievča, pomáhalo, aj v týždni chodilo do kostola, nebolo treba povzbudzovať ju k modlitbe. Satan však zistil, že je dosť márnivá. Treba to využiť – povedal si.
Povzbudil ju, aby si nalakovala nechty – na začiatok len takým nefarebným lakom. V škole miesto pozerania na tabuľu si pozerala nechty. Potom si začala aj farebným – nebolo to nejaké pekné, ale Marienka si namýšľala, že je hviezda. Ešte horšie bolo to, že „nemohla“ zemiaky čistiť – kdeže. Veď by si poškodila nechty. To predsa nie je pre mňa – povedala si.
Po čase si všímala svoje krásne vlasy – ani len nepomyslela, že nemá zásluhu na nich - povedala si, že by potrebovala krásnu striebornú sponu, ktorú jej budú závidieť všetky dievčatá. Otravovala matku, aby jej kúpila. Mame sa to už nepozdávalo. Dosť jej doteraz ustupovala a miesto toho aby zasiahla, znášala to. Toto bolo aj pre ňu už priveľa. Marienka ale silou mocou chcela sponu.
Neodolala a ukradla peniaze otcovi. Kúpila si sponu. Mame povedala, že peniaze jej dala babka.
Vidíte k čomu ju priviedla márnivosť – pýcha. Aké hriechy spôsobila?
Ako by sa mohla volať? Keby sme sa jej opýtali tak by mala odpovedať: Som Marienka – márnivka!
Modlime sa:
Bratia, sestry a deti, prosme Pána, ktorý je blízko, aby naše srdcia pretváral radosťou a nádejou z očakávania jeho spravodlivého príchodu.
(Volajme: Príď, Pane Ježišu.)
- Modlime sa za Cirkev, aby vedela ako Ján Krstiteľ
všetkým ľuďom svedčiť o Ježišovi, prosme Pána.
- Modlime sa za naše rodiny,
aby ich spájala viera a láska, prosme Pána.
- Modlime sa za chorých,
trpiacich a tých čo sú bez nádeje, aby v Ježišovi našli silu, prosme Pána.
- Modlime sa za nás samých,
aby sme ako Ján Krstiteľ vydávali svedectvo
skromnosti a chránili sa pýchy, prosme Pána.
- Modlime sa za prvoprijímajúce deti,
aby rástli v dôvere v Pána Ježiša
a radi sa k nemu obracali v modlitbách, prosme Pána.
- 6. Modlime sa aby sa naši farníci
dobre pripravili na vianočnú svätú spoveď, prosme Pána.
Pane Ježišu, vyslyš naše prosby a daj, aby sme si čoraz lepšie uvedomovali,
že chceš byť prítomný uprostred nás a pomáhať nám, aby sme sa podobali Jánovi Krstiteľovi,
a žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Turzovka, 14.12.2014