Minule:

Modlitba je základ kresťanského života

Je to pozdvihnutie srdca a mysle

Modlitba je zároveň aj chcenie

Je súvis medzi osobnou modlitbou a modlitbou počas sv. omše

Sv. Terezka: Pre mňa je modlitba vzletom srdca, jednoduchým pohľadom vyslaným k nebu, výkrikom vďačnosti a lásky tak v skúške ako v radosti.

Potrebnosť nového misála!?

Vieme, že účasť na sv. omši je ukazovateľom viery v Boha. Viera nám umožňuje zmeniť postoje a urobiť z nás vyrovnaných ľudí. Naše správanie pri sv. omši a prehlbovanie vzťahu nám má pomôcť misál – kniha v ktorej sú modlitby a usmernenia, pre kňaza i účastníkov, ako sláviť sv. omšu.

Počúvame, že sa pripravuje nový misál. Je potrebný? Pomôže nám v tom čo je napísané vyššie a v predchádzajúcich témach?

Zachytili ste, že vyšli nové preklady Božskej komédie, Fausta a mnohých iných diel. Sú potrebné? Samozrejme. Uvedomil som si to, keď som čítal niečo od severskej autorky a tam bol zvrat: Zhodiť z kancľa... Kto z vás mladých vie o čo ide? Ja si pamätám, ako mi jedna pani na prvom pôsobisku povedala: Keby som vedela, že ma zhodíte z kancľa, tak by som si doniesla vankúše. Spomenul som ju v kázni – samozrejme v dobrom – preto mi to povedala so šibalským úsmevom. Ako by ste vy povedali (preložili teraz); „zhodiť z kancľa“? Nechám na vás a prekladateľov, ktorý text „nepreklopujú“, ale prekladajú a to je veľké umenie.

Pozeráte čiernobiele inscenácie, staré archívne dokumenty. Aká je tam slovenčina? Iný slovosled, zvláštna spevavosť...

V roku 2008 bolo zverejnené tretie typické vydanie Rímskeho misála. Odvtedy sa ho naši odborníci usilujú preložiť ho do slovenčiny. Minulý týždeň sa náš metropolita, arcibiskup S. Zvolenský vyjadril, že preklad je poslaný na schválenie Svätej stolici a potom bude publikovaný. Domnievam sa, že to bude ešte nejaký čas trvať. Musia sa ešte dohodnúť na detailoch.

Skôr než popíšem zmeny, ktoré nás čakajú, je potrebné odpovedať prečo sa nenechal ten latinský a tým sv. omše v latinčine a bolo by po problémoch. Takéto hlasy sa ozývali hneď, ako sa po II. vatikánskom koncile začala liturgika reforma. To som chápal, lebo starší ľudia, ktorí sú konzervatívnejší a boli zvyknutí roky na latinčinu, si ťažšie zvykali. Bolo to však pár jednotlivcov. Aj starí kňazi mali s tým problémy. Budem konkrétny: Ako bohoslovcovi sa mi pán farár zo Starej Bystrice priznal, že keď prvý raz povedal slova premenenia v slovenčine, mal obavy či je platné. Chápeme. Roky obetoval sv. omšu v latinčine a naraz!

Vo všeobecnosti bola táto reforma prijatá veľmi dobre, priam s nadšením. A prehĺbila duchovný život veriacich. Patrím ku generácii kňazov, ktorí v tom čase vyšli zo seminára. Zdieľam aj ich skúsenosti. Preto moje nasledujúce riadky neberte ako moje vystatovanie– bol to „genius loci“ - atmosféra tých časov.

Budem konkrétny, aby pamätnici pripadne potvrdili, túto skutočnosť. Keď som prišiel na Novú Baňu, v týždni boli sv. omše len ráno a na nich pár ľudí. Prišiel ma navštíviť spolužiak z H. Beňadika a bol prekvapený tým malým počtom. Poznamenal, že on má na malej filiálke (Psiare) viac ľudí. Čudoval sa, že v týždni nemám príhovor. Našiel som odvahu a denne začal kázať. Počet rapídne stúpol. Môj nástupca J. Kovalik – vynikajúci kňaz tam prehĺbil duchovný život a počet veriacich v kostole (najmä v týždni) i na sv. spovedi veľmi stúpol. Napríklad počet kajúcnikov na Veľkú noc a Vianoce sa minimálne zdvojnásobil.

Keď som bol preložený do Detvy, bol tam kaplánom môj spolužiak, na Slovensku dobre známy M. Mojžiš. Smutne mi oznámil, že „šéf“ si nepraje, aby sa v týždni kázalo. Keď som pri rannej sv. omši pokynul veriacim, aby si sadli, boli prekvapení. Šéf otvoril spovednicu (bol zvedavý čo to ide byť) a ja som povedal nejakú tú myšlienku. Nedostal som zákaz, tak sme aj s kolegom mali vždy krátky príhovor. Vďaka jeho pôsobeniu to evidentne „naštartovalo“ veľkú duchovnú obnovu. Rovnako ako v Novej Bani aj na Detve je z toho času viac povolaní.

Prepáčte, osobnú spomienku i do tretice: Bol som vymenovaný za farára do Podkoníc. Nejaký čas tam bola farnosť neobsadená, starý predchodca bol penzionovaný. Keď som tam prišiel bolo v týždni na sv. omši na sv. prijímanie 5-6 ľudí. Po čase tam prišiel z Poľska bohoslovec a bol prekvapený z plného kostola vo všedný deň. U nich je „nedeľné kresťanstvo“ ako sám hovoril. Po mne do tejto farnosti prišiel môj žiak z Novej Bane, toho času biskup na Islande, a stabilizoval tam duchovný život.

Dovolil som si osobné svedectvo, ktoré môžu potvrdiť pamätníci a ktoré podávajú aj kňazi vtedajšej doby.

Uvedomujem si, že zrozumiteľná liturgia, vysvetľovanie jej textov a evanjelia, vždy prinesú úrodu, aj keď je nehodný kňaz, ku ktorým sa musím rátať. Bolo to ovocie 2. vatikánskeho koncilu a obnovenej liturgie – nového misála. Takže sa teším na impulz, ktorý prinesie obnovený slovenský misál, aj keď nebude zďaleka taký prelomový ako v popísaných časoch.

Nabudúce:

Prečo snahy o návrat k starým formám liturgie

Konkrétne o novom misáli