Minule:

Modlitba je základ kresťanského života

Je súvis medzi osobnou modlitbou a modlitbou počas sv. omše

Boh hovorí tomu, kto to čaká – počúva

Modlitba - pozdvihnutie srdca

Sv. Tomáš Akvinský: Modlitba je pozdvihnutie mysle k Bohu. «Myseľ» nie je niečo iba «teoretické», ale «praktické». Napríklad nestačí evanjelium iba čítať, nestačí ani premýšľať napr. o tom, čo znamená «blahoslavení chudobní duchom». To je biblic­ké štúdium. Modliť sa a skutočne rozjímať začíname až v tom okamihu, keď sa rozhodneme chudobu milovať a po nej túžiť, aby sme sa stále viac priblížili ideálu evanjelií.

Čo je pozdvihnutie mysle?

Pozdvihnutie mysle, nie je len myslenie, ale skôr chce­nie a láska. Niet preto divu, že sa výraz „myseľ“ sa nahradila slovom, ktoré to lepšie vyjadrovalo - srdcom. Mod­litba je teda «pozdvihnutie srdca k Bohu». Niekedy sa spojilo oboje a hovorí sa o «pozdvihnutí mysle a srdca k Bohu».

Ak by sme modlitbu definovali iba ako pozdvihnutie mysle, asi by to bolo nedostatočné. Pri rúhaní, zlosti voči Bohu, myslíme na neho, ale nie je to modlitba. Nie je to pozdvihnutie srdca k Bohu. Nie je tam láska, ale zlosť.

Modlitba ako chcenie

Modliť sa teda znamená byť na prvom mieste podobný Bohu, ktorý je láska, chcieť dobro, snažiť sa o to, aby sme sa takto podobali Bohu. Chcieť sa spojiť s Bohom.

V tom zmysle sa právom hovorí: Modlitba je taká, aký je život. Ku kontemplácii nie je iná cesta než «prax», teda zachovávanie Bo­žích prikázaní, zvlášť lásky.

Modlitba k Otcovi skrze Syna vo Svätom Duchu

Modlíme sa k Bohu. Kresťania však vedia z evanjelia o Bohu viac, než sa k nemu dá prísť iba rozumom, či analógiou zo skúmania prírody. Veria v Najsvä­tejšiu Trojicu. Slovo Boh v Novom zákone zna­mená predovšetkým Boha Otca. Preto liturgická formula sa obracia k Bohu Otcovi skrze jeho Syna Je­žiša Krista v Duchu Svätom. Bohoslužobné mod­litby sú tomu pravidlu verné.

Omšové modlitby

Omšové modlitby začínajú oslove­ním, napr.: «Všemohúci mocný Bože!» Potom sa udáva niektorá stála Božia vlastnosť, napr.: «Ktorého vlastnosťou je zmilovať sa.» Potom sa vysloví konkrétna, zvláštna prosba. Končí sa modlitbou «skrze nášho Pána Ježiša Krista...»

Novšie modlitby

Tie sa niekedy obracajú aj priamo ku Kristovi alebo k Svätému Duchu. Origenes zastával ešte názor, že sa nemáme modliť ku Kristovi, ale skrze Krista, jeho prostredníctvom k Otcovi. Pochopiteľne i to sa deje silou Svätého Ducha:

Dôvera v láske pri modlitbe

Musíme byť pevne presvedčení, že modlitba dôjde k nášmu Otcovi, ktorý je na nebesiach, nech už sa priamo ob­raciame ku ktorémukoľvek. K príhovorcovi sa totiž utiekame len preto, aby naša prosba istejšie, bezpečnej­šie, rýchlejšie dospela k Bohu Otcovi. Je to psychologická pomôcka pre nás.

Sv. Terezka:

 Pre mňa je modlitba vzletom srdca, jednoduchým pohľadom vyslaným k nebu, výkrikom vďačnosti a lásky tak v skúške ako v radosti.

Nabudúce:

Nový misál