Minule:
Pri sv. omši tvoríme spoločenstvo
Spolu slávime sv. omšu
Čím hlbšia je viera účastníkov, tým viac sa dokážu započúvať
Potreba uvedení do čítaní
Architektúra a kompozícia kostola nám dnes pomáha k aktívnej účasti
- chrámová loď, ktorá vyúsťuje do stredobodu, presbytéria;
- presbytérium, ktoré vyúsťuje do stredobodu, oltára.
- Loď kostola je pre všetkých bez rozdielu veku či hodnosti, čo vyjadruje, že pred Bohom sme si všetci rovní, všetci zjednotení, tvoríme Boží ľud.
- Presbytérium je pre kňazov a najbližších pomocníkov, ktorých poslaním je zastupovať nás pred Bohom.
No tak ľud, ako aj kňazi sú podriadení oltáru, čiže Kristovi: Kristus je zmyslom, stredobodom omše.
Rozumieť reči pri liturgii nestačí. Treba vedieť „čítať“ symboly (znaky)
- Oltár je tiež znakom:
- znamená to, že sa tu uskutoční obeta;
- na oltári je obrus s jedlom: je tu chlieb, víno, voda, symboly posvätnej hostiny;
- sú tu kvety, svetlá, spevy, hudba: symboly, že omša je oslavou.
Aktívnej účasti pomáha každé gesto ľudu a kňaza je symbolom:
- ľud pri čítaní evanjelia vstáva: je to symbol, že ohlasované slovo nie je hocijaké slovo;
- kňaz pred čítaním evanjelia prosí o očistenie, lebo potrebuje čistú myseľ, čisté ústa, čisté srdce, aby ho prijal a potom odovzdal ostatným;
- kňaz sa pred čítaním evanjelia značí krížom na čele, perách a srdci: aby tak vyjadril, že Božie slovo vedie jeho intelekt, hovorí v mene Božom, má Božie slovo v srdci. To platí pre všetkých účastníkov.
- kňaz pred modlitbou vystiera ruky, akoby chcel povedať, že nesie vo svojich rukách nádeje a prosby všetkých;
- po premenení vystiera ramená ako Kristus na kríži: v tom okamihu pripomína obetu kríža a spolu s Cirkvou ponúka božskú obetu Otcovi;
- pred prijímaním sú všetci vyzvaní prejaviť svoju bratskú lásku, a hneď potom kňaz rozlomí chlieb, aby tak sebe i ostatným povedal, že tam spočíva podstata omše: mali by sme sa rozdeliť, obetovať sa pre svojich bratov.
Omša je spleťou symbolov. To si vyžaduje dve veci: vedieť ich čítať; vnútorne sa im pripodobniť.
Ak neviete, prečo ste sa zišli, ak nechápete dôvod, prečo sa pri čítaní Božieho slova stojí, ak nechápete, že prijatie Kristovho tela a krvi je prísahou vernosti Otcovi skrze Kristovu krv, že je zmluvou, ak nechápete, že znak pokoja vás zaväzuje k tomu, aby ste si všímali ostatných, aby ste s nimi prežívali bolesti, boje, radosti, čo vlastne robíte na omši?
Ste ako analfabet, ktorému dali do rúk nádhernú knihu a povedali mu: „Čítaj!" Ako však bude čítať, keď je analfabet a nerozumie znakom! Analfabet nemôže rozumieť; ak by tam boli fotografie, niečo by ešte pochopil, ale popísaným stránkam nemôže rozumieť. Analfabet nemôže oceniť knihu, aj keď je to veľkolepé dielo, pretože mu kniha nič nehovorí.
Prvou podmienkou živej účasti na omši je naučiť sa čítať symboly.
Druhou podmienkou je pripodobniť sa symbolom: keď viem, čo znamená nejaký liturgický symbol, a keď ho konám, mal by som sa mu vo všetkej čestnosti pripodobniť. A tu sa vraciam k problému vnútornej úprimnosti, ktorá by mala dospieť až k takému bodu, že sa radšej vzdám omše, akoby som mal pred Bohom hrať komédiu.
Bohaté je zaangažovanie do činnosti pri obetovaní.
Ide o odpoveď na modlitbu nad chlebom a vínom (ak sa nespieva – bolo by dobre niekedy nechať ticho), ako aj na prosbu nasmerovanú k Bohu o prijatie obety z rúk kňaza. Uvedomujeme si a modlíme sa aby Boh otec prijal z rúk kňaza aj naše obete na chválu Božiu, dobro nás i celej Cirkvi.
Plodnosť pasívneho „počúvania“ sv. omše je malá aj pre veriacich.
To sú tí ľudia, ktorí už skoro odišli od Cirkvi a stoja na hranici rozchodu s ňou. Preto aj naša modlitba na nich musí smerovať k tomu, aby sme ich udržali pri Bohu a začlenili ich do Eucharistickej hostiny ako angažovaných účastníkov. Tu je potrebné vrece trpezlivosti. Zo skúsenosti vieme, že roky úsilia prinášajú ovocie. Pomaly sa aj diváci začínajú angažovať.
Nabudúce:
Prefácia
Premenenie