Minule:

Cesta do kostola by mala pomôcť k hlbokému prežitiu Obety

Ideme aj so starosťami, ale aj s dôverou

Čas pred sv. omšou využívame na sústredenie.

Ako v kostole?

Naladenie sa i na spoločenstvo

Ak idem na oslavu, nemyslím len na jedlo, ale aj na oslávenca, účastníkov oslavy. Tešíme sa na stretnutie s nimi. Sme na nich zvedaví. Takéto naladenie je dobrou prípravou srdca k účasti na sv. omšu, pretože čím je plnšie stretnutie človeka s bratmi, tým dokonalejšie je jeho stretnutie s Bohom. Mnohí nechodia do kostola, lebo majú v srdci napätie voči iným. Srdce otvorené pre ľudí je súčasne otvorené i pre Boha. Takáto príprava je možná dokonca vtedy, keď sa ide v skupine do kostola a cestou sa vedie rozhovor. Ťažko je vyžadovať od ľudí, aby to boli náboženské rozhovory – čo by bolo ideálne – ale pre toho, kto sa chce pripraviť na účasť na sv. omši, nasmerovanie tých obyčajných rozhovorov je možné.

Nebadane možno nasmerovať rozhovor i duchovne

Napr. V tej krajine... je to bolestné, chúďa suseda sa dostala do nemocnice... budeme sa za ňu (nich) modliť...

Stáva sa, že ľudia myslia i hovoria o tom, čo ich trápi, čo ich bolí a s čím sami idú k oltáru.

Určite je to cenné, ale príliš sa koncentrujú na seba. Myslenie na iných je značne tvorivejšie. V každom prípade, s mierou, akou sa blížime do kostola, človek musí čoraz dôkladnejšie koncentrovať pozornosť na to, na čom bude mať účasť. Cesta k oltáru má dôležitý náboženský význam, má čosi z putovania na sväté miesta. Vždy ma to udivuje, keď ľudia idú na púť, tak od okamihu odchodu z domu, chápu celú cestu ako náboženský akt. Rozhovory, ako aj správanie putujúcich má posvätný charakter. Zatiaľ to iba zriedka vidno, keď putujú v nedeľu do kostola. Čím si vypĺňajú cestu do kostola, nakoľko sa líši od cesty do školy, obchodu, práce...?

Iste ste zachytili svedectva pútnikov do Compostely. Dokonca aj neveriaci hovoria o „očistnej púti“.

Omša je znakom spoločenstva – potreba vyjsť zo seba.

 Vytvárame spoločenstvo s Kris­tom a prostredníctvom Krista s Otcom. Je spoločen­stvom na troch úrovniach:

- spoločenstvo s jeho Slovom (liturgia slova);

- spoločenstvo s jeho osobou (liturgia Eucharistie);

- spoločenstvo s bratmi.

Omša sa delí na dve veľké časti, ktoré sa odohrávajú pri dvoch stoloch: pri stole Slova a pri eucharistickom stole.

Aj liturgia slova je spoločenstvom s Kristom: počú­vam ho a prijímam vo svojom vnútri jeho slovo, komu­nikujem s ním.

Pri liturgii Eucharistie sa uskutočňuje druhá forma spoločenstva: spoločenstvo s jeho osobou skrze jeho telo a jeho krv; vyjadrujem moje priľnutie k nemu, pro­stredníctvom chleba a vína vyjadru­jem, že sa pripájam k jeho životu, že jeho život vstupu­je do môjho života.

Je to veľmi silný symbol, najsilnejší z celej liturgie: pijem jeho krv, jem jeho telo!

Nasleduje tretia úroveň spoločenstva s Kristom, tá najťažšia, najnepohodlnejšia, najná­ročnejšia: spoločenstvo s bratmi.

Eucharistické spoločenstvo trvá len pár minút, ale spoločenstvo s bratmi ma musí sprevádzať aj za brána­mi kostola, na každom mojom kroku, v každom mojom skutku.

Po omši by mi nikdy nemala chýbať láska, pretože ona je tým záväzkom, ku ktorému som pristúpil pred Bohom, v spoločenstve s Kristom.

Ako vytvárať vzájomné spoločenstvo? Dôležité je vybrať si miesto.

Kde si sadať, aké miesto si vybrať?

Aj výber miesta hovorí o tom či vytvárame spoločenstvo.

- Ak si niekto sadne na kraj lavice a ostatní ho musia „prekračovať“ svedčí to o individualizme a sebectve.

- Drzé je niekoho poslať z miesta (najmä nových účastníkov)s „toto je moje miesto“. Už nie sú časy grófov, ktorí mali vyhradené miesta.

- sadať si postupne a nenechávať voľné miesta. Ako to vyzerá pri sv. omši vo všedný deň? Farníci ako keby sa hnevali. Na prvý pohľad vidno, že netvoria spoločenstvo. Sú roztrúsený po kostole. Ich heslo: Nie, „my a Boh“, ale „ja a Boh“. Je to sebectvo pred spoločným Nebeským otcom.

- sadať si ako prichádzame do prvých lavíc. A postupne zapĺňať. Vtedy je zjavné, že vytvárame spoločenstvo navzájom i s Hostiteľom – Ježišom.

- Rodina by mala byť spolu. Je to nádherné, keď vidíme otca, matku a deti spolu.

Nabudúce:

Omša znakom spoločenstva

Počúvame Boha