Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Minule:

Úcta k domu božiemu

Príklad iných vyznaní

Výchova deti k úcte

KOSTOLNÉ ŠATY

Moja a staršia generácia si uctila dom Boží aj oblečením. Pomáhalo to aj k naladeniu sa na sviatočný deň.

Miroslav Horniček známy český (už zosnulý) rozprávač hovoril, že mal tetu nadšenú pre operu. Ísť na operu bol pre ňu celý obrad. Hneď ráno ako vstala zobrala libreto a čítala si ho. Niektoré melódie si aj zanôtila. Už od rána bola slávnostne naladená. Potom išla ku kaderníkovi a dala si do poriadku účes - ako nevesta na svadbu. Toto prirovnanie sa hodí aj o ďalších krokoch. Zo skrine vyberala tie najkrajšie a najhodnotnejšie šaty. Prezerala sa v nich v zrkadle a nalíčila sa, dala si najdrahšiu voňavku, klobúk čo jej najlepšie sedel a išla.

Do opery prišla medzi prvými a vnímala plná očakávania a radostného vzrušenia šum zapĺňajúceho sa hľadiska. Zachytila komorné A i ladenie orchestra. Keď zaznel prvý ton už bola v siedmom nebi a to ju držalo ešte pár dní po opere. O nej rozprávala, ňou sa nadchýnala...

Predstavte si inú situáciu. V podniku oznámia pracovníkovi pred koncom pracovnej doby, že sú dva voľné lístky na operu, a bola by škoda, aby toto hodnotné dielo nebolo vypredané, veď lístky bolo ťažko zohnať a treba tam ísť.

A tak „šťastný majiteľ lístkov“ príde domov a povie to manželke. Ona mala iný program, ale keď už tie lístky sú a „treba sa kultúrne vyžiť“, pristane. Je však nervózna, lebo nevie „čo na seba“. On hľadá nejakú čistú košeľu, skúša sa vmestiť do svadobných šiat. Nerozmýšľajú ani čo hrajú, možno ani nevedia aký je to skvost. Jeden druhého obviňujú a škriepi sa. Už sú na ceste keď ona: Neviem či som vypla varič. Vrátia sa. Dobehnú len tak-tak s obavou či zamkli byt.

Na opere im hlavou okrem bytu prebleskuje mysľou:

Čo je dnes v TV. Ako skončí zápas, ako pokračovanie seriálu. O to všetko sme prišli. Čo všetko sme mohli robiť..

Nečudo, že opere nerozumejú a myslia si: Tak tá ale kvičí, ten ručí... Tak toto je spev, to je hudba? Ona sa zaujíma o oblečenie dám, on si všíma kto tam je, kto mu pomôže v spoločenskom rebríčku.

Po skončení opery o nej nehovoria, skôr o banalitách ak si vôbec nevyčítajú to napätie a zabitý čas. V zhone prišli v napätí odchádzajú.

Viete, že toto sa dá aplikovať na účasť na sv. omši?

Ozaj, vo vzťahu k sv. omši ste prvý, alebo druhý prípad. Najlepšie sami viete či vás sv. omša obohacuje, ale skúste sa ešte otestovať.

Myslím na Boha a sv. omšu už ráno? Uvedomujem si, že sa stretnem s Ježišom? Ustrojím sa na sv. omšu ako na najväčšiu slávnosť? Šírim v nedeľu okolo seba pokoj a pohodu? Pozriem si (napríklad v Katolíckych novinách) čítania a rozmýšľam o čom bude asi kázeň? Na sv. omšu idem včas a vychutnávam atmosféru chrámu? Z kostola prvý utekám a s nikým si nemám čo povedať?

Ak si úprimne odpovieš na otázky, pochopíš prečo vidíš na sv. omši iba nedostatky a všetko kritizuješ.

Ešte jedno si mohol pochopiť. Už vieš prečo si nezískal pre kostol detí, rodičov či blízkych?

Horničkov fejton som zverejnil vo farskom časopise v bývalej farnosti. Zožalo to kritiku. Ako máloktorý článok. Viete prečo?

Reagovali: My nemáme peniaze na klobúky, oblečenie, kaderníka...! Je to podstata článku? Nie! Myslím, že najdôležitejší bol apel na prežívanie sv. omše, tešenie sa, prežívanie a vytváranie atmosféry sviatku už doma.

Nebadáte tendenciu zovšednievať sv. omšu?

Cestou na večernú sv. omšu som stretol Mirku. Išla do kostola vyobliekaná. A keďže je korpulentnejšia veľmi jej sedela dlhá sukňa. Hovorím jej: Mirka, ty si elegantná! Usmiala sa (ktorej dáme by to nezalichotilo) a jedným dychom sa ospravedlňuje: Bola som vinšovať kamarátke a nestačila som sa prezliecť.

Čo poviete na to? Kamarátka viac ako sv. omša? Trendy? Strata duchovného citu?

Nabudúce:

Cesta do kostola

Sústredenie v kostole