Pokračujeme v úvahách o sv. omši (34.)
Minule:
Vytvoriť spoločenstvo s Kristom znamená:
- zrieknuť sa zla;
- prehodnotiť svoj život;
- ohlasovať;
- odznova začať vlastný život;
Prijímanie vyžaduje:
- dôslednosť.
- uvažovanie.
- múdrosť a objektívnosť.
- rozhodnosť.
S POŽEHNANÍM DO SVETA
Ježišova Hostina sa končí požehnaním, aby sme niečo z vyššie uvedených požiadaviek splnili.
Hostia opustia Večeradlo a vojdú do sveta, ktorý môže byť voči nim nepriateľsky naladený. Vojdú, aby svedčili o jestvovaní možnosti účasti na Božej Hostine, ktorá môže naplniť srdce človeka šťastím. Majú svedčiť o jestvovaní spoločenstva priateľov Božích, ktorých spája vzájomná láska. Majú svedčiť o možnosti stretnutia s Bohom pri stole.
Toto svedectvo nie je ľahké. Svet sa smeje z ľudí viery. On vidí iba vonkajšie znaky.
Svet nie je v stave pochopiť čokoľvek z Eucharistickej Hostiny. To, čo my spomíname, na čom máme účasť, pre svet všeobecne nejestvovalo ani nejestvuje. Historickú udalosť uložil svet medzi legendy. Krista chápe svet nanajvýš ako jedného z reformátorov náboženského života a jeho Cirkev ako každú inú inštitúciu s dočasnými cieľmi. Koľkí tvrdia: Nejdem tam, lebo náboženstvo je len na obohacovanie farárov. Poukazujú na to, aká je Cirkev bohatá... Na všetko sa dnes človek v našej kultúre pozerá cez peniaze. Ani športovci nebudú reprezentovať ak sa im nezaplatí. Kde je „česť reprezentovať“?
Pretože život podľa zásad Večeradla je zjavnou kritikou zásad tohto sveta, preto ten, kto sa usiluje vo svete žiť tak, ako to vyžaduje Evanjelium, upadá do konfliktu so svetom. Človek žijúci podľa evanjelia, je výčitkou svedomia pre okolie.
Svet je pripravený súhlasiť s uzatvorením náboženského života do múrov svätýň, ale za žiadnu cenu nechce pripustiť to, aby sa tento život stal zjavný na ulici, v predajni, v práci, v škole, v armáde, v nemocnici, na športovom ihrisku. Tak to bolo za totality a tak je to aj teraz.
Ak vo svete niekto žije podľa zásad Evanjelia, takmer ihneď mu začína hádzať polená pod nohy. V takejto situácii východ z Večeradla je dôležitým momentom pre účastníkov Božej Hostiny. Posilnení ideou vydávať ťažké svedectvo, preto už pred povstaním od stola dostávajú slávnostné požehnanie aby dokázali svedčiť:
- o Bohu, ako Otcovi,
- o Kristovi ako Spasiteľovi sveta,
- o Duchu Svätom, ktorý je Duchom Pravdy.
- To svedectvo spočíva v tom, že po sv. omši všetkých ľudí beriem ako deti Nebeského otca – teda bratov. A to je náročne. Niekedy k najbližším, inokedy k inej rasy, iným príslušníkom viery, inej národnosti (teraz kauza migrantov).
- Veriť, že všetkých vyššie menovaných vykúpil Ježiš. My mu v tom máme pomáhať svedectvom obetavej lásky.
- Svedčiť postojom pravdy – byť pravdivý v slovách, ale i postojoch. Tu je aj svedectvo spravodlivosť. Byť spravodlivý ku všetkým. Angažovať sa za spravodlivosť. Zastať sa keď na niekoho hovoria a nepridať sa k ohováračom. Zastať sa nevinne obvineného napríklad v práci pred nadriadeným je hrdinstvo.
Prijatie požehnania je vyznaním viery v potrebu Božej opory na ceste života.
Vyjadrenie kňaza: Ľudia, ktorí to chápu, niekedy nás prosia o požehnanie, zvlášť, keď začínajú novú cestu života alebo vykonávajú ťažké rozhodnutie. Koľkokrát ich žehnám v mene Božom, toľkokrát radostne bije moje srdce, lebo viem, že stojí predo mnou človek, pre ktorého Boh je skutočnosť a nie prázdne slovo.
Nabudúce:
Podmienky plodnej účasti na svätej omši
Viera – krst – milosť posväcujúca