Pokračujeme v úvahách o sv. omši (33.)

Minule:

Tri znaky omše siahajú priamo ku Kristovi: premenenie, lámanie chleba, prijímanie

Boh toto tajomstvo zveril Cirkvi

Prijímanie je pre nás nepredstaviteľná česť

 Spoločenstvo s Láskou (Ježišom)

Vytvoriť spoločenstvo s Kristom pri sv. prijímaní znamená:

- zrieknuť sa zla;

Kde je Ježiš nemôže byť hriech

- prehodnotiť svoj život;

Zriekaním sa zla automaticky prehodnocujem svoj život. Máme iné priority.

- ohlasovať;

Stretnúť sa s Ježišom znamená zbavovať sa hriechu, prehodnocovať život. To by nám malo otvoriť nové obzory a prinášať radosť. A tá sa automaticky šíri.

- odznova začať vlastný život;

Každým stretnutím sa s Ježišom obnovujem krstný dar – stávam sa stále viac Božím synom, či dcérou.

Vytvoriť spoločenstvo s Kristom znamená pochopiť, že „už nežijem ja, ale Kristus žije vo mne". Znamená to:

- odteraz budem myslieť ako Kristus;

- odteraz budem hovoriť ako Kristus;

- odteraz budem konať ako Kristus;

- odteraz budem mať záľuby ako Kristus;

- odteraz sa budem rozhodovať ako Kristus, pretože Kristov život vstúpil do môjho života cez prijímanie.

Takže nás nemôže prekvapovať, že prijímanie začína predovšetkým po omši. Prijímanie je vlastne začiatok. Presnejšie, prijímanie začalo už prípravou na sv. omšu, jej prežívaním, počúvaním Božieho slova. Potom sa stretneme s Láskou a pokračujeme po sv. omši.

Prijímanie vyžaduje:

• dôslednosť.

Je to koniec všetkých kompromisov.

Prijímanie teda začína oveľa skôr ako omša. Obráte­nie nemožno improvizovať len v čase prijímania. Zmeniť smer života zname­ná rozmýšľať, chcieť, rozhodnúť sa. Teda, nielen citové vzplanutie!

• uvažovanie.

Prijímanie začína vtedy, keď sa rozhodnem zbúrať všetky zlé snahy v mojom vnútri, snahy bez života, a rozhodnem sa pre dobro, dokonca vždy pre lepšie (lepšie je nepriateľom dobrého).

• múdrosť a objektívnosť.

Prijímanie začína vtedy, keď uskutočním nové roz­hodnutie, keď sa rozhodnem pre radostný, konštruktív­ny, plný život pre Krista a ľudí. „Vyjdem zo seba“.

• rozhodnosť.

Prijímanie sa začína, ale nekončí, nie je izolovaným skutkom. Ak by bolo izolovaným skutkom, bolo by to prijímanie pomýlené hneď v úvode, pretože prijímanie znamená vydať sa na pochod, a kto sa vydá na pochod v nádeji, že sa zastaví pri prvom prístrešku, začína zle.

Ak je len izolovaným činom, je celé pomýlené, pre­tože by malo byť začiatkom môjho životného progra­mu, a preto je mojou povinnosťou pokračovať v tom, pre čo som sa rozhodol, musím sa v tom utvrdzovať.

Nebadáte to pri „ročiakoch“ ? – idem na spoveď, prijímanie, mám to za sebou, splnil som povinnosť. Nie sme v nebezpečenstve rozšíriť to na každý deň? Každý deň si urobím povinnosť, zvyk...

Prijímanie je permanentný vzťah s Ježišom, vyžaduje si vytrvalosť, pretože je začiatkom nového života.

Nabudúce:

Čo znamená vytvoriť spoločenstvo s Kristom?

Ježišova Hostina sa končí požehnaním aby sme dokázali

- niečo z náročných požiadaviek splniť

- svedčiť o Bohu, ako Otcovi

- svedčiť o Kristovi ako Spasiteľovi sveta

- svedčiť o Duchu Svätom, ktorý je Duchom Pravdy.