Pokračujeme v úvahách o sv. omši (32.)

Minule:

Ježiš pozýva priateľov, aby objavili svoju ľudskú hodnosť.

Každá úvaha nad spôsobmi, aké si vybral Syn Boží, aby bol s nami, nás vždy privádza do údivu.

Boh vstupuje do tohoto sveta, aby ľudí obšťastňoval

Ježiš je skrytý v Písme Svätom, vo svätých ľuďoch, je skrytý v Cirkvi a je skrytý v Eucharistii

Priamo od Ježiša

Tri znaky omše siahajú priamo ku Kristovi, ktoré nám dal on: premenenie, lámanie chleba, prijímanie.

Cirkev sa nebude môcť nikdy „dotknúť“ týchto podstatných znakov, nikdy ich nezmení, pretože jej nepatria, sú Kristove. Pre kresťana to však znamená úsilie o vhodné prehĺbe­nie! Vyžaduje si prehĺbenie veľkej lásky!

Hlavné znaky omše totiž nie sú len nejakou choreogra­fiou, sú životným záväzkom.

Keď ich kresťan koná, je povinný sa pýtať, či pozná ich príčinu a či sa im dôsledne pripodobňuje. Prijímanie je záväzkom doslova nabitým dôsledka­mi. Už svätý Pavol upozorňoval prvých kresťanov, aby si dávali pozor na to.

Boh nás viedol a pripravoval na toto tajomstvo

Ak sa v starozákonnom kulte niekto zúčastnil obetova­nia, dostal časť obetovaného zvieraťa, a keď sa vrátil domov, jedol ho spolu s celou rodinou ako sväté jed­lo. Bolo to skutočné a opravdivé spoločenstvo s Jahvem.

Pavol to vysvetľuje takto: „Pozrite na Izrael podľa te­la: nemajú azda tí, čo jedia obety, účasť aj na oltári?" ( 1 Kor 10,18).

A dodáva: „Hovorím vám ako rozumným. Posúďte sa­mi, čo hovorím: Nie je kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, účasťou na Kristovej krvi? A chlieb, ktorý lámeme, nie je účasťou na Kristovom tele?" (1 Kor 10,15).

A potom vyčíta: „Kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi. Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z to­ho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozo­znáva telo, ten si je a pije odsúdenie" (1 Kor 11, 27).

Na základe tejto Pavlovej myšlienky sa teraz pokúsi­me pochopiť niečo viac o prijímaní. Čo je prijímanie, na ktorom sa zúčastňujem pri svä­tej omši?

V prvom rade je to pre nás nepredstaviteľná česť. Mal by to byť slávnostný záväzok voči Kristovi a mal by som mu dovoliť vstúpiť do môjho života.

Ján cituje Pánove slova: „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom" a potom „... má život večný."

Akoby mohol povedať „má život večný", ak by kres­ťan prostredníctvom prijímania -premenenia neuskutoč­nil radikálnu vnútornú premenu?

Nabudúce:

Čo znamená vytvoriť spoločenstvo s Kristom

Prijímanie začína predovšetkým po omši!