Pokračujeme v úvahách o sv. omši (15.) 

Minule:

Večeradlo zjavuje udivujúcu pravdu o Bohu, pravdu o jeho láske

Večeradlo je zákon o vzájomnej láske.

Dnes:

Posledná večera:

- Premenenie symbol darovania, poníženia, spoločenstva

- Telo vydané za vás

- Kult eucharistie

Premenenie je aj symbolom

Katechizmus Katolíckej Cirkvi (KKC) v čísle textu 1377 píše: Kristova eucharistická prítomnosť sa začína vo chvíli konsekrácie a trvá, kým jestvujú eucharistické spôsoby. Kristus je prítomný celý a úplný pod jedným i druhým spôsobom a celý a úplný v každej ich časti, takže lámanie chleba Krista nedelí. Teda nejde iba o nejaký symbol alebo prítomnosť Ježiša pre tých, ktorí v tú prítomnosť veria. Jeho prítomnosť reálna a trvalá.

Ak hovoríme o symbole, tak v tom zmysle, že premenenie je pre nás symbolom (znakom) niečoho, čo nás môže duchovne obohatiť.

- Symbol darovania

Kristus sa premieňa na chlieb života, stáva sa da­rom. Ježiš povedal: „Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta" (Jn 6, 51). „... moje telo je pravý pokrm" (Jn 6, 55).

Kristus sa premieňa na jedlo, čiže stáva sa darom. „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať" (Jn 6, 35).

Kristus sa premieňa na nápoj, čiže stáva sa darom. „Kto pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň" (Jn 6, 54). „.., moja krv je pravý nápoj" (Jn 6, 55).

- Symbol poníženia.

Kristus sa obetuje, ponižuje sa pre človeka. Nedá sa milovať slovami, treba milovať skutkami! Toto je obrov­ská lekcia premenenia. Kristus hovorí o „obetovanom tele", obetoval sa, aby odovzdal život.

- Symbol spoločenstva.

Kristus nás pozýva, aby sme sa s ním zjednotili. Ho­vorí: „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom" (Jn 6, 56); „Ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa" (Jn 6, 57).

Aby som sa pripodobnil symbolu premenenia, musí sa vo mne zrodiť toto rozhodnutie:

- stať sa darom spolu s Kristom;

- obetovať sa: nemilovať slovami, ale skutkami;

- vytvoriť s ním spoločenstvo.

Mať jeho pocity, jeho záľuby, jeho myšlienky, jeho život, on vo mne a ja v ňom.

Predo mnou stojí otvorený celý životný program: symbol premenenia prežívam vtedy, ak mám vôľu pri­podobniť sa Ježišovi.

Čo nám sv. omša pripomína?

Na začiatku premenenia celebrant hovorí: „V tú noc, keď bol zradený..." Toto je vážna, hrozná výčitka. Pri­pomína nám, že nad nami všetkými visí noc zrady, ktorá nás počká pred kostolom a na ktorú máme byť pripravení.

„Smrť tvoju zvestujeme!" hovoríme po premenení. Nič z toho však neohlasujeme, ak nás nenapĺňa vôľa umrieť egoizmu a vstať z mŕtvych pre lásku!

„Daruj plnosť Ducha Svätého", čiže plnosť lásky, ho­vorí sa v eucharistickej modlitbe. Plný život, takéto rozhodnutie by malo vo mne dozrieť po premenení.

„Duch Svätý nech z nás utvorí večný dar pre teba." Stať sa obetou po všetky dní, s Kristom, v Kristovi a skr­ze Krista, každú hodinu, minútu, vo všetkých situá­ciách. Premenenie odo mňa nežiada málo.

Úcta aj navonok - kult

KKC 1378: V omšovej liturgii vyjadrujeme svoju vieru v skutočnú Kristovu prítomnosť pod spôsobmi chleba a vína okrem iného aj pokľaknutím alebo hlbokým úklonom na znak adorácie Pána: „Katolícka Cirkev vzdávala a vzdáva tento kult adorácie, ktorý patrí sviatosti Eucharistie, nielen počas slávenia omše, ale aj mimo neho tak, že s najväčšou starostlivosťou uchováva konsekrované hostie, vystavuje ich, aby ich veriaci slávnostne uctievali, a nosí ich v procesii na radosť ľudu zhromaždeného vo veľkom počte.“

Nabudúce:

Posledná večera:

- Možnosť zvelebovania

- Možnosť nasledovania