Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Pokračujeme v úvahách o sv. omši.

Minule:

Prečo sú „veriaci“ čo najďalej od kostola;

podlipoví kresťania

Dnes:

Účasť na sv. omši cez rádio

Aby sme rozumeli slovám

Účasť na sv. omši cez média

Nie je potrebné hľadať ďaleko, aby sme videli nesprávny prístup k sv. omši.

Kdekto sa vzdáva účasti na svätej omši, pričom vysvetľuje, že počúva sv. omšu z rádia, alebo pozerá v TV. Tu jasne vidieť, aký plytký je náboženský život našich veriacich. Motív prítomnosti mnohých v kostole je veľmi prízemný.

Ja sa spravidla pýtam, či sa možno zúčastniť na svadobnej hostine cez rádio.

Na dedine je porekadlo: Pozeranie svadby cez plot, neznamená byť na svadbe. Hosť musí byť pozvaný, má svoje miesto pri stole, svoje práva a povinnosti. Najčastejšie ako odpoveď počujem, že so sv. omšou je to ináč, lebo je to čas modlitby a ja keď doma počúvam rádio, lepšie sa sústredím ako v kostole, kde mi všetko a všetci prekážajú. A teda nie hostina, nie obeta, iba modlitba. Skutočne k modlitbe nie je potrebný kňaz, ani sv. omša. Toto je jeden zo znakov nepochopenia obety Novej Zmluvy.

Kedy je možná sv. omša cez média?

Samozrejme, sv. omša je duchovná hostina a preto možno sa jej zúčastniť duchovne dokonca cez rádio. Je to však možné výlučne pre tých, ktorí aj napriek tomu, že urobili všetko, čo sa dá, nemôžu prísť k oltáru. Nemôžu, alebo pre zlé zdravie, ale pre príliš veľkú vzdialenosť. Takúto účasť možno porovnať k „prítomnosti“ chorého na svadobnej hostine. On zostáva doma, hoci novomanželom posiela svoje blahoprianie a dar, oni mu ako zámenu zasa posielajú čosi zo svadobného stola a navštívia ho pri prvej príležitosti, pozrie si video, fotky... Pozvanie je teda vyznamenanie, ale i povinnosť. Kto zavrhuje pozvanie a z vlastnej viny neprichádza, ten sa nielen nezúčastňuje svadobnej hostiny, ale taktiež uráža hostiteľa., mladomanželia ho ani nenavštívia. Podobne je to s obetou sv. omše. Tu je Boh hostiteľom, On sám pozýva na stretnutie pri stole. Kto môže prísť a neprichádza, ten nielen nevyužíva bohatstvo stola, ale uráža Boha.

Treba to jasne povedať: Človek, ktorý je chorý, alebo tak znemožnený, že nie je v stave prísť do kostola, môže – nakoľko je v milosti posväcujúcej (láske Božej) – vo svojej túžbe duchovne prijať Pána Ježiša vo sv. omši, ktorá je prenášaná rádiom, či televíziou. Zdravý človek, keď sa vzdáva toho, aby išiel k oltáru a počúva sv. omšu z rádia, hľadá iba ospravedlnenie pre svoju lenivosť alebo nedostatok viery. Sv. omša nie je pre neho ani obetou – lebo sa mu nechce obetovať námahu a čas strávený v kostole – ani sviatostným stretnutím s Kristom, lebo mu na sv. prijímaní nezáleží. A aká je to modlitba?! Odmietam Božie pozvanie a modlím sa k nemu?!

Myslím si, že vo veľkej miere k takémuto ľahkému vzdaniu sa účasti na sv. omši a jej sledovaniu cez médiá sa pričiňuje fatálne označenie, s ktorým sa často denne stretávame. Kedy si sa hovorilo: Sv. omšu nábožne slyšať.

Menovite sa nehovorí o povinnosti účasti, ale o „počúvaní“ sv. omše. Neviem ako a kedy sa to dostalo do mentality ľudí. Predsa cirkevné prikázanie znie: „Zúčastniť sa na celej svätej omši“. Fakt však zostáva faktom, najčastejšie sa ľudia nezúčastňujú na sv. omši, ale počúvajú. Pritom si neuvedomujú, že počúvaním vôbec nesplnia povinnosť, ktorú si majú splniť ako kresťania. Ak pristupujeme k sv. omši zo strany počúvania, tak pomerne ľahšie je jej počúvanie z rádia, lebo je to ľahšie ako v kostole.

ABY SME ROZUMELI SLOVÁ

Aby sme len nekritizovali, ale sami sa obohatili pristavme sa pri pár pojmoch:

 Predovšetkým chcem vysvetliť slovo omša a iné vý­razy, ktoré používame v súvislosti so sv. omšou.

Slovo omša je to najčastejšie označenie, ktoré dáva­me Eucharistii, ale nevyjadruje celú jej hĺbku. Pochádza z latinského „missa", čo znamená „poslanie". Missa altaris „označuje súhrn modlitieb pozdvihovaných k Otcovi z oltára v prítomnosti zhromaždenia" (Derrey).

Podľa niektorých expertov pochádza slovo omša z „pozdravu", venovaného katechumenom po liturgii Slova (to je to poslanie ich domov o ktorom som už hovoril) a všetkým ostatným na konci slávenia.

Podľa mňa je to trochu nešťastný výraz. Na porovnanie: Deti si najskôr zapamätajú pri modlitbe slovo Amen. Ľahko sa vyslovuje a je na konci. Dieťa sa teší, že je koniec niečoho, čo nerozumie. Modlitbu môže nazvať „amenom“. My sme sv. omšu nazvali tiež podľa konca. Žeby sme sa tešili na koniec?

Aké názvy sú na sv. omšu?

Ako prvý rozprával o svätej omši svätý Pavol, keď ju v Liste Korinťanom nazval: „Pánova večera". Bol to nádherný výraz, pretože to znamenalo sadnúť si spolu s ním za stôl. Bola to vznešená koncepcia hostiny s Bo­hom, ale tento výraz sa neudomácnil, bol udusený po­lemikami s protestantmi.

Iný spôsob, akým sa omša označuje, je svätá Eucharistia. Eucharistia znamená ďakovanie. Týmto slovom chcem vyjadriť božské vďakyvzdávanie ľudstva Bohu. Božské preto, lebo je zahrnuté do Ježišovho ďakovania. Je Kristovým ďakovaním Bohu, ku ktorému sa pripájame.

Ďalší výraz je svätá eucharistická obeta. Aj toto je nádherné označenie, pretože vyjadruje zvláštny hlboký aspekt omše, ktorá sa vníma ako obeta Kristovho ďako­vania.

Sú to nádherné koncepcie. Naďalej sa však, žiaľ, po­užíva slovo „omša", ktoré je veľmi obmedzujúce, a o pô­vode ktorého sa medzi odborníkmi veľa diskutuje.

Bolo by lepšie používať originálnejší biblický výraz Pánova večera. Tak po tom dnes túži Cirkev, ako to vy­plýva aj s posledných liturgických dokumentov.

Zhrnutie:

Zdravý človek, keď sa vzdáva toho, aby išiel k oltáru a sleduje sv. omšu cez média hľadá iba ospravedlnenie pre svoju lenivosť alebo nedostatok viery.

Názov sv. omša pochádza z latinského „missa", čo znamená „poslanie“.

Vhodnejšie názvy: Pánova večera, Eucharistia, eucharistická obeta, vďakyvzdávanie.

Nabudúce:

Sv. omša:

- ako ukazovateľ viery

- iba pre dospelých