Minule:

Fašizmus je radikálna, autoritárska a nacionalistická politická ideológia a forma vlády.

Fašizmus odmieta liberalizmus, demokraciu, socializmus a individualizmus.

Fašizmus usiluje o vytvorenie totality, militarizuje spoločnosť a často sa spolieha na násilie a potláčanie politickej opozície.

V Nemecku bol nacionálny socializmus (nacizmus), ktorý zdôrazňoval rasové teórie.

Ideológia fašizmu a nacizmu má korene v pýche a pre ľudstvo sa stala tragédiou. 

V prvej polovici dvadsiateho storočia popri totalitných ideológiách fašizmu a nacizmu sa začal rozvíjať ďalší hrozivý fenomén spoločenskej pýchy – komunizmus.

Je to politická a ekonomická ideológia, ktorej hlavným cieľom je vytvorenie beztriednej spoločnosti. V tejto spoločnosti sú výrobné prostriedky (pôda, továrne, podniky) v spoločnom vlastníctve a súkromné vlastníctvo je nahradené kolektívnym užívaním.

Proletársky internacionalizmus

Vďaka proletárskemu internacionalizmu sa začal šíriť. Táto ľúbivá marxisticko-leninská ideológia hlása jednotu, solidaritu a vzájomnú pomoc pracujúcich tried bez ohľadu na ich národnosť. Presviedča robotníkov všetkých krajín, že majú viac spoločného než príslušníci jedného národa. Burcuje robotníkov všetkých krajín do boja proti kapitalizmu a k budovaniu beztriednej spoločnosti.

V praxi však slúžil ako nástroj sovietskej nadvlády.

Hlavné omyly a tragické dôsledky proletárskeho internacionalizmu:

Podriadenie národných záujmov Sovietskemu zväzu: Koncept viedol k tomu, že zahraničná i domáca politika satelitných štátov (vrátane Česko-Slovenska) musela bezpodmienečne slúžiť záujmom Moskvy.

Zámienka pre vojenské intervencie: Heslo o „internacionálnej pomoci“ bolo zneužité na potlačenie demokratizačných procesov, čo sa prejavilo pri krvavom potlačení Maďarskej revolúcie v roku 1956, či invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska v roku 1968.

Potláčanie národnej identity:

Pod zámienkou boja proti „buržoáznemu nacionalizmu“ režim likvidoval tradičnú národnú kultúru, históriu, svojbytnosť jednotlivých národov a najmä náboženstvo.

Potláčanie ľudských práv:

V mene jednoty medzinárodného robotníckeho hnutia boli ospravedlňované politické čistky, perzekúcie a likvidácia politických oponentov.

Pád komunizmu:

Tieto ideologické deformácie viedli k hlbokej ekonomickej a spoločenskej stagnácii, nakoľko ignorovali prirodzený historický a kultúrny vývoj spoločnosti.

Komunizmus padol ekonomicky. Tak to bolo aj v ČSSR. Nik ho vlastne nedobyl. Ostrovčeky „komunistického raja“ sú na Kube a v Severnej Kórey. V Číne je komunistický imperializmus.

Pýcha komunizmu:

Táto pýcha pramenila z presvedčenia, že človek dokáže vlastným rozumom a silou vybudovať dokonalú spoločnosť bez Boha a akýchkoľvek vyšších morálnych princípov.