Minule:

Spoločenská pýcha môže byť formou vlastníckej pýchy.

Spoločenská pýcha sa prejavuje v rasovej, triednej a národnej nadradenosti.

Spoločenská pýcha je nebiblická.

Ježiš dal stop spoločenskej nadradenosti (pýche).

Ježiša neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých.

Národnostná pýcha - nacionalizmus

Odnožou spoločenskej pýchy, či jej rozšírením, až vyvrcholením je extrémny nacionalizmus.

Samotný pojem nacionalizmu je relatívne mladý a pravdepodobne ho prvýkrát použil 18. storočí nemecký filozof a spisovateľ Johann Gottfried von Herder (1744 –1803).

Vývoj nacionalizmu:

Už od prvých historických zmienok môžeme sledovať nepretržitú snahu ľudí zoskupovať sa na rôznych úrovniach vývoja (rod, kmeň, národ) do spoločenstiev s rovnakými, či príbuzným prvkami. Boli to predovšetkým spoločný jazyk, etnická príbuznosť, identický historický vývoj, tradícia, osobitný typ kultúry, kolektívne vedomie, či územie.

Čo je nacionalizmus?

Je to politická ideológia a spoločenský postoj, ktorý kladie národ do centra politického a kultúrneho diania. Hoci presadzuje myšlienku, že každý národ by mal mať vlastný štát, často vedie k vyzdvihovaniu vlastného národa nad ostatné, čo môže vyústiť do konfliktov alebo xenofóbie.

Základné delenie a charakteristika nacionalizmu:

Občiansky nacionalizmus.

Stavia na príslušnosti k štátu a jeho hodnotám. Občan je definovaný dodržiavaním zákonov a lojalitou k inštitúciám, bez ohľadu na etnický pôvod.

Etnický nacionalizmus:

Definícia národa je postavená na spoločnom pôvode, jazyku, kultúre a krvi. Často má tendenciu vylučovať menšiny z majority.

Nebezpečnosť nacionalizmu:

O jeho nebezpečnosti hovorí rukolapne 2. svetová vojna, ktorá bola spôsobená nemeckým nacionalizmom.

V každom prípade nacionalizmus aj v 21. storočí patrí medzi hlavné ideológie spoločenských aktivít.

Preto sa budeme postupne venovať formám nacionalizmu.

Začneme Nemeckým nacionalizmom.