Minule:

Písmo Sväté popisuje začiatok kraľovania Šalamúna oslavne.

Pri nástupe na trón sa modlí o múdrosť, aby vedel dobre viesť zverený ľud.

Jeho nesmierne bohatstvo, nádhera a najmä múdrosť boli vnímané ako dar od Boha za jeho počiatočnú skromnosť. 

Šalamúnovi nakoniec otupelo srdce, na svoju slávu uvalil škvrnu a spôsobil rozdelenie jeho kráľovstva. 

Starý zákon kladie veľký dôraz na to, ako sa k bohatstvu prišlo a ako sa s ním narába.

Starostlivosť o chudobných: 

Bohatí mali povinnosť pomáhať núdznym. Považovalo sa za to spravodlivosť pred Bohom.

Badáme zaujímavý pokus o ochranu majetku: 

Každých 50 rokov bol vyhlasovaný Milostivý rok, ktorý mal zabrániť trvalému schudobneniu rodín a hromadeniu pôdy v rukách niekoľkých jednotlivcov. Pôda sa mala vrátiť tým rodom, ktorým bola pridelená pri návrate z Egyptského otroctva.

Kritika prorokov.

S narastajúcou sociálnou priepasťou v Izraeli začali proroci (napr. Amos, Micheáš, Izaiáš), ktorí mali veľkú autoritu, ostro kritizovať bohatých, ktorí vykorisťovali chudobných. 

Izaiáš píše: „Beda tým, čo uzákoňujú zlé zákony, a pisárom, ktorí spisujú útlak, aby drobných ľudí odtisli od práva a biednych môjho ľudu odviedli od pravdy, aby vdovy boli ich korisťou a aby ozbíjali siroty. Čo však spravíte v deň navštívenia, keď nešťastie príde zďaleka? Ku komu sa budete utiekať o pomoc a kde zanecháte svoje bohatstvo? (10:1-3)“

Nespravodlivý zisk:

Zhromažďovanie majetku prostredníctvom útlaku je v žalmoch ostro odsudzované ako hriech. 

Múdroslovná literatúra (Knihy ako Príslovia alebo Kazateľ) ponúka vyvážený pohľad.

Priznávajú, že poctivá práca vedie k blahobytu, ale zároveň varujú, že bohatstvo je pominuteľné.

Konklúzia:

Starý zákon neoslavuje chudobu ani nekriticky nevyzdvihuje bohatstvo. Majetok vníma ako nástroj, ktorým možno uctiť Boha a slúžiť iným. Dôležité je, aby srdce človeka bolo upreté na Stvoriteľa.