Minule:

Ak je človek osobnosťou vlastní skutočný a rozhodný úkon vôle.

Človek nemôže ostať iba pri chcení.

Ostať pri chcení je prvý stupeň lakomstva.

Vrcholom lakomstva je odpor k chudobným.

Starozákonní proroci prirovnávali hrabivosť a lakomstvo k modlárstvu.

Prečo? Lebo lakomec si z majetku robí svojich bohov. Žije pre majetok, vidí v ňom šťastie, aj keď chvíľkové.

Žalmista to vyjadril sarkasticky (Ž 118,4-8):

         Pohanské modly, hoc sú zo striebra a zo zlata,

         sú dielom ľudských rúk.

         Majú ústa, ale nehovoria,

         majú oči, a nevidia.

         Majú uši, ale nepočujú,

         majú nozdry, a nečuchajú.

         Majú ruky, ale nehmatajú;

         majú nohy, a nechodia,

         z hrdla nevydajú hlas.

         Im budú podobní ich tvorcovia

         a všetci, čo v ne veria.

Lakomstvo dehonestuje vzťahy:

Pre dávne národy boli dôležité vzťahy, rodina. Uvedomovali si, že modly nespĺňajú základnú potrebu vzťahu. Rovnako ako pre nás majetok.

Človek je stvorený pre slobodu:

Žiaľ, vidíme, že človek sa môže stať otrokom niečoho, nad čím by mal panovať, čo by mu malo slúžiť. Nečudo, že Pán Ježiš povedal, že je potrebné zhromažďovať poklady v nebi, robiť si priateľov z márnej mamony.

„Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce (Mt 6,19-21).

Je tragické ak, je srdce človeka väznené v trezore s peniazmi. V niektorých prípadoch dokonca medzi mincami.