Minule:
Lakomec považuje majetok, ktorý vlastní príliš za svoj.
Sv. Bazil Veľký píše, že lakomec je ten, kto má nadnormatívne zásoby na úkor chudobného.
Sv. Lev Veľký: „Pôst bohatých by sa mal stať pokrmom chudobných.“
Cicero: „Nič nie je tak typické pre prízemného a obmedzeného ducha ako láska k majetku.“
Uvažovali sme, že lakomstvo môže prerasť do veľkého hriechu, ak niekto:
- si začne privlastňovať veci krádežou, podvodom
- majetok, čo vlastní príliš považuje za svoj
Dnes:
- okrem zisku nemá záujem o iné hodnoty
Lakomec okrem zisku nemá záujem o iné hodnoty. Vždy sa pýta, čo z toho mám? Je to sebectvo hrubého, najväčšieho kalibru. Na všetko a na všetkých pozerá iba z pohľadu zisku. Nie je schopný normálnych rodinných, priateľských a ľudských vzťahov.
Lakomec – modlár:
Sv. Ján Klimak prirovnáva lakomstvo k modloslužbe. Modlár je človek, ktorý uctí nejakú vec. Na ňu sa spolieha. Lakomec sa spolieha a žije pre majetok.
Lakomstvo základ nešťastia.
Svätý František Saleský: „Lakomstvo, pre ktoré s chamtivosťou túžime po pokladoch zeme, sa stáva koreňom všetkého zla“.
Lakomstvo a nenásytná túžba po bohatstve sú koreňom mnohých ziel: smútku, žiarlivosti, závisti, agresivity, hnevu, nenávisti, úzkosti až stavu depresie.
Je lakomstvo skutočne takým zlom?
Bohatstvo spôsobuje radosť v začiatkoch. Keďže človek je nenásytný postupne závidí, je žiarlivý na úspechy iných. To vedie k závisti a nenávisti. Lakomec sa stáva časom agresívny, v medzinárodnom meradle to vedie k vojnám.
Lakomstvo až k úzkosti a depresiám?
Lakomec vidí, že bohatstvo ho nezachráni pred chorobou, smrťou a keďže mu chýbajú normálne vzťahy prežíva úzkosť, ktorá prerastá až do depresie.
Takýto trend vidíme u veľkých boháčov – celebritách, ktorých život krachuje, ale aj dôchodcu, ktorý tak „sedí na peniazoch“, že nedopraje nič zo svojich úspor pre seba, ani svojim blízkym. Domnieva sa, že všetci ho chcú obrať o jeho peniaze.