Minule:

Mnohé problémy v spoločnosti majú korene v rodinách.

Naša spoločnosť je zasiahnutá krízou rodín.

Manželstvom muž a žena vytvárajú medzi sebou celoživotné spoločenstvo. Manželstvo je zamerané svojou podstatou na dobro manželov a na plodenie a výchovu detí.

Cudzoložstvo nájdeme aj v dekalógu a snáď vo všetkých kultúrach sa považuje za niečo zlé a odporné. Varovanie pred týmto hriechom patrí k prirodzenej výbave ľudského svedomia.

Kapitálny hriech.

Cudzoložstvo patrilo v prvotnej Cirkvi k trom takzvaným kapitálnym hriechom (vražda, modloslužba, cudzoložstvo). Pokánie v prvotnej Cirkvi bolo veľmi prísne a tieto hriechy mohol odpustiť biskup po veľmi dlhom, niekedy doživotnom pokání.

Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC)v č. textu 2380 píše:

„Cudzoložstvo. Toto slovo označuje manželskú neveru. Keď dvaja partneri, z ktorých je aspoň jeden zosobášený, nadviažu medzi sebou pohlavný styk, hoci aj chvíľkový, dopúšťajú sa cudzoložstva. Kristus odsudzuje cudzoložstvo spáchané aj jednoduchou túžbou. Šieste prikázanie a Nový zákon absolútne zakazujú cudzoložstvo. (1611) Proroci poukazujú na jeho závažnosť. V cudzoložstve vidia obraz hriechu modloslužby.“

Je aj psychická nevera.

Tak som nazval stav jedného z manželov (či dokonca oboch!), keď ich srdce je niekde inde. Ich srdce nepatrí partnerovi, ale priateľovi, šéfovi, deťom... Uznáva kdečo a kdekoho, len nie manžela (manželku). Môže to byť aj nejaký ideál, práca, kariéra... Samozrejme je to aj nejaká závislosť.

Ježiš o manželskej vernosti.

Jeho slová sú jednoznačné: „Počuli ste, že bolo povedané: 'Nescudzoložíš!'

No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.“ (Mt 5: 27, 28)