Minule:

Homosexualita je pociťovanie pohlavnej príťažlivosť voči osobám toho istého pohlavia.

Homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené, lebo zatvárajú pohlavný úkon pred darom života.

Homosexuálov treba prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim.

Homosexuálne osoby sú povolané k ovládaniu a čistote.

Skôr než budeme hovoriť pozitívne, to znamená o východiskách z tohto hlavného hriechu - smilstva, musíme sa pristaviť pri veľmi bolestnej nemorálnosti -  pedofílii.

Hladinu verejného života rozvírila aj aféra s kňazmi, ktorí sa dopustili tohto hanebného hriechu. Je to dôkaz toho, že každý musí bdieť a dávať si pozor, lebo „poklad nosíme v hlinených nádobách“ (2Kor 4:7).

Som rád, že pápeži tento škandál riešia rázne, s nulovou toleranciou.

Prečo sa práve v kňazských a rehoľných kruhoch objavujú ľudia s takýmito sklonmi?

Osoby s týmito tendenciami idú do kňazského stavu možno preto, lebo nemajú vzťah k rodinnému životu. Aby sa vyhli prípadnej izolácii v spoločnosti, idú do duchovného stavu. A snáď dúfajú, že tam zvládnu svoj sklon.

Čo s tým robí Cirkev?

Už roky sa robia psychotesty pred vstupom do seminára. Ak by prešiel aj cez ne, počas šiestich rokov štúdia sa tento problém vyplaví a taký adept kňazstva nemôže byť prijatý do kňazského stavu.

Nie sú tieto prípady príliš zdôrazňované?

Samozrejme. A je tu potom veľké a zbytočné podozrievanie. Čítal som štatistiku z Rakúska. Napríklad v porovnaní s profesiami venujúcimi sa deťom, tohto zločinu sa dopúšťa „iba“ 3% duchovných. Hriechy duchovných sa však vo veľkom medializujú. Samozrejme od kňazov a rehoľníkov sa očakáva väčšia askéza.