Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Minule:

Závisť je niekedy príčinou najstrašnejších hriechov.

Závisť útočí na podmet, bez akejkoľvek príčiny.

Archetypom závisti a následne vraždy je Kain.

Túžba nesmie prerásť do závisti.

Židovsko-kresťanská civilizácia.

Nie nadarmo sa hovorí, že Európa sa budovala vďaka Biblii na židovsko-kresťanskej tradícii. Predkladá nám modely správania a zároveň odhaľuje našu psychológiu. Sú pre nás archetypmi. Tie sú považované za výsledok kolektívneho nevedomia a majú priamy súvis s psychológiou.

Bizarný príbeh

Minule som vám predložil známy príbeh Kaina a Ábela. Dnes uvažujme nad menej známym, zvláštnym príbehom, ktorý popisuje Kniha Genezis (h. 27):

Patriarcha Abrahám má syna Izáka, ktorému Rebeka porodila dvojičky: Ezaua a Jakuba. Ezau bol prvorodený, čo bolo v tom čase dôležité, lebo dedil celý majetok. Ostatní synovia boli viac-menej v pozícii sluhov. Lenže Rebeka favorizovala Jakuba a preto s intrigami získala právo prvorodenstva pre Jakuba.

Rebeka sa stala synonymom pre zlú ženu - manželku. Preto poznáme pojem „rebeka“ – prefíkaná, výbojná, jazyčnatá, neporiadna, žena a podobne. Aj to svedčí o tom aký vplyv má Biblia na našu civilizáciu.

Závisť matky a syna

Opäť sa ukazuje, že závisť rozbíja vzťahy – dokonca rodinu. Jakub musí ujsť pred Ezauom a Rebeka už neuzrie milovaného syna a Jakub milovanú matku. Keď sa Jakub po štrnástich rokoch vráti z exilu, jeho matka je už mŕtva.

Čo sa tu odohralo?

Závisť sa stala mravným morom v rodine. Rebeka si neuvedomovala, že to najlepšie pre detí, je milovať ich otca – v tomto prípade Izáka. Zo závisti sa so synom postavili proti otcovi. A keďže závisť je hlavným hriechom, spôsobila ďalší hriech – hnev, nenávisť. Jakub si musel zachrániť holý život a matke Rebeke ostali oči pre plač.

Kde bola a kde je askéza?

A tak si musíme opäť povzdychnúť – bez askézy to nešlo ani pred 3 500 rokmi. Nešlo to ani v ďalšej generácii – u Jakubových synov. Lebo „jablko nepadá ďaleko od stromu“. Alebo: „Aký otec taký syn (– synovia)“!

Ale o tom nabudúce: Jakubovi synovia