Každú sobotu v ostatných úvahách uvažujeme o Siedmich hlavných hriechoch.

Hovorili sme o lenivosti, obžerstve a hneve.

Dnes si zoberieme na mušku Závisť

Definícia

Veľký filozof Tomáš Akvinský závisť definuje takto: Závisť je smútok z cudzieho dobra, pokiaľ usúdi, že zmenšuje jeho vlastnú slávu. (sv.TA II/II q.36 a.1)

Lepšie porozumieme závisti, ak ju dáme do kontrastu s opačnou vlastnosťou, ktorá je v pozícii čnosti a to je milosrdenstvo - dobroprajnosť. Závisť je protiľahlá milosrdenstvu priamo, pretože závistlivý smúti z dobra blížneho, milosrdný sa však rmúti zo zla blížneho. (sv.TA II/II q.36 a.3)

Prečo hlavný hriech?

Lebo závisť spôsobujú ďalšie hriechy. Čo je sprievodným znakom závisti?

Svätý Tomáš Akvinský to vyjadruje takto: „Závisť je dcérou márnej slávy - milovníci cti a slávy závidia viac. Dcéry závisti sú ohováranie, osočovanie, jasot pri protivenstvách, trápenie pri úspechoch iných.“ (sv.TA II/II q.36 a.4).

Sledujme mechanizmus ohovárania.

Máme dosť inteligencie, aby sme povedali: Pozri, aký som šikovný, múdry, dobrý... To by sme sa okato vyvyšovali. Čo teda robíme? Ohováraním znížime iného, aby sme my boli vyššie.

Teda dôsledkom závisti je veľmi rozšírené ohováranie a dokonca i osočovanie.

Voči komu sme naklonení závidieť a ohovárať ich?

„Závisť je iba voči tým, ktorým sa chce človek v sláve (postavení) rovnať, alebo ich prevýšiť.“ (sv.TA II/II q.36 a.1)

Najväčšia závisť je závidenie bratovej milosti. (sv.TA II/II q.36 a.4) To je jeden z neodpustiteľných hriechov – hriech proti Duchu svätému. V tom zmysle neodpustiteľný, že miesto toho, aby sme prosili Boha o odpustenie, závidíme iným milosť – teda aj odpustenie.

Vidíme, že závisť môže byť v niektorých prípadoch neodpustiteľná a spôsobuje ohováranie, osočovanie. Tým vnáša aj rozdelenie do života. „Nesvornosť pramení z márnej slávy a zo závisti.“ (sv. T. Akvinský)

Nabudúce: Dôsledky závisti