Minule: 

Ak slaboch zažije nespravodlivosť, zvykne sa vyvŕšiť na iných

Nevyriešený hnev v duší je rozbuškou pre nezmyselné konanie

Vnútorný hnev sa prejavuje aj sarkazmom

Vnútorne nespokojní ľudia sa prejavujú aj na sociálnych sieťach vulgárnosťami a podporovaním násilia. 

Dôsledky hnevu

K zdanlivo nesúvisiacim dôsledkom hnevu patrí aj nedochvíľnosť.

Keď som prišiel na štúdia do Blavy, zaujal ma jeden zvláštny spolužiak. Hoci bol z juhu, vyzeral ako bača z Liptova. Chodil totiž aj za relatívne teplého počasia s baranicou stiahnutou skoro na uši; čudne na dvadsaťročného mládenca.

Raz ma prekvapil pozvaním do kníhkupectva, lebo tam dostali novú knihu od fenomenológa Edmunda Husserla. Vôbec som ho nepoznal, ani tento filozofický smer a dozvedel som sa o ňom až po prečítaní knižky, ktorú som si vtedy kúpil. Tento spolužiak ma upútal ešte niečím iným, chodil vždy na všetky akcie „na doraz“. Radšej minútu po, ako minútu pred. Vtedy som si myslel, že je to preto, lebo si „váži čas“. Zdá sa, že to tak nebolo.

Filozof z iného sveta?

Keď študujem jeho profil, bolo to skôr preto, lebo bol stále vnútorne napätý, akoby nahnevaný na celý svet, negatívny, skeptický, až ufrflaný... Preto mu nevadilo, že vyzerá ako bača z Liptova. Dával všetkým najavo, že on tu je, lebo musí, že on má svoj „filozofický svet“ a „tento náš“ nie je v poriadku.

Ako pôsobí na okolie nedochvíľnosť?

Nedochvíľnosť nie je iba určitá revolta, jej aktér ako keby okoliu hovoril: Tak vám treba, čakajte, čo mi je po vás. Meškajúci okoliu nanucujú pocity sebadeštrukcie: Ty, čakajúci neznamenáš pre mňa veľa, len si čakaj, pre mňa si vzduch...

Trochu úsmevne (či ani nie?):

Je to dokonca istá forma terorizmu! Meškajúci terorizujú svoje okolie. Navádzajú nás na trestné činy. Nepodnecujú vás k tomuto: Ja ho z(a)bijem, ja mu niečo urobím, čo si to dovoľuje nechať ma čakať...?

Nabudúce: Ako liečiť nedochvíľnosť?