Minule:

Zlé časy sú ťažko definovateľné

Zlé časy s dobrými sa periodicky opakujú

Veľkým pokušením v zlých časoch je rezignácia

Ak sú časy zlé, žime dobre a stanú sa dobrými.

 Čo robiť v zlých (ťažkých) časoch?

Perfektne to vyjadril svätý Augustín: „Ak sú časy zlé, žime dobre a stanú sa dobrými.“ Jeho myšlienkou sme minule skončili. Lenže ako zrealizovať to „žime dobre“?

Ak sme pri trefnom prirovnaní K. Čapka, v minulých úvahách o zime a jari, uvedomujeme si, že príroda podlieha svojim zákonom Stvoriteľa a preto sa nemýli. A čo my?

My sme ľudia a v tom je ten problém.

Preto sa ťažké časy stávajú ešte ťažšími, lebo my ľudia, obdarení rozumom a slobodou, ťažko chápeme Stvoriteľove zámery a ešte ťažšie sa im podriaďujeme.

Tomáš Baťa o prekonaní zlých časov (hospodárskej kríze):

„Príčinou krízy je morálna bieda. Ako sa dostať z hospodárskej krízy? Neverím v žiaden obrat sám od seba. To, čomu sme zvykli hovoriť hospodárska kríza, je iné meno pre mravnú biedu. Mravná bieda je príčina, hospodársky úpadok je následok. V našej krajine je mnoho ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok možno sanovať peniazmi. Hrozím sa dôsledku tohto omylu. V postavení, v ktorom sa nachádzame, nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie. Potrebujeme mravné stanoviská k ľuďom, k práci a verejnému majetku. Nepodporovať bankrotárov, nerobiť dlhy, nemeniť hodnoty za odpadky, nevydierať pracujúcich, robiť to, čo nás pozdvihlo z povojnovej biedy; pracovať a šetriť a urobiť prácu a šetrenie výnosnejšie, žiaducejšie a čestnejšie ako leňošenie a mrhanie. Treba prekonať krízu dôvery. Technickými zásahmi, finančnými a úverovými ju však prekonať nemožno...“

Nabudúce: Ťažké časy a morálka