Minule:

Veľkonočný príbeh sprevádzajú silné pocity: ,,Strach, blúznenie, nevera, čudovanie.

Strach preklenujeme agresiou.

Často neprijímame pravdu, lebo ju považujeme za blúznenie

Neveríme ani Bohu ani ľuďom a potom sa čudujeme, že je to tak zlé

Istota je zmŕtvychvstalý Kristus

Ostatných desať úvah sme venovali pokušeniam od autorít.

Sú aj média pokušením?

Iste, a akým veľkým! Nielen, že sú „zabíjaním času“, ale často i zabíjaním pravdy.

Všetko, čo bolo povedané o autorite, platí nielen o ľuďoch, ale aj o tlači, filme, literatúre, samozrejme sociálnych sieťach - slovom o zdrojoch informácií.

Príťažlivosť niektorých médií

Pre mnohých má vysokú autoritu akékoľvek tlačené slovo, najnovšie informácie na sociálnych sieťach. Podobne ako pred časom mala v istých kruhoch najvyššiu autoritu rozklepávaná literatúra (samizdaty).

Sila umeleckého podania

Treba dať pozor, aby sme nehodnotili informácie iba z umeleckého hľadiska. Silu majú totiž informácie podávané kráskami a v peknom obale. Je pokušením prijať ako pravdivé všetko umelecky podávané a odmietnuť pravdu v nie najlepšej interpretácii.

Dôležitosť podania

Je pravda čo povedal na začiatku nášho letopočtu rímsky rečník a teoretik rečníctva Marcus Fabius Quintilianus: „Čo uráža ucho, nevojde do srdca!“ Rovnako sa to dá povedať o textoch na internete. Ak sú plné chýb, hrubosti, vulgarizmov, nevojdú do srdca. Ale je to dnes úplne pravda?

Prečo sú prijímané urážlivé príspevky?

Žijeme v prevrátenej dobe. Mnohí sú bez srdca, citu, estetiky, pravdy a takí ich tvoria, vyhľadávajú a šíria. Nuž, vrana k vrane sadá.

Význam askézy

Nemôžeme rovnako veriť každej správe, s rovnakou vážnosťou brať do ruky každú literatúru, program, prijímať všetko bez rozdielu. Treba si zachovať vlastnú súdnosť aj v prípadoch, keď sa informačný zdroj zdá vierohodný. A dôležité je neprijímať to čo nám vyhovuje. Vyhnúť sa straníckosti! Vedieť prijať aj „tvrdú pravdu“. A to je asketika!

Nabudúce: Pominuteľnosť