Minule 

Extrémy vo vzťahu k móde

Móda má svoj odraz v mysli človeka, v jeho psychike a aj v morálke

V mene módy si človek môže pokaziť život 

Pripútanosť k veciam

Človek sa považuje za korunu tvorstva, za vrchol vývoja vesmíru. Je pozoruhodné, že sa rád vracia k nižším formám svojho vývoja.

Rímsky básnik Horatius v prvej knihe zbierok Ódy (Carmina), časť XI. to vyjadril známym heslom: Carpe diem. Do slovenčiny sa dá preložiť ako „Užívaj dňa“. Český egyptológ Zbyněk Žába sa domnieval, že príslovie môže mať staroegyptský pôvod.

Carpe diem v pozitívnom zmysle

Jedna zo sémantických interpretácii ho vysvetľuje ako existenciálne varovanie s výzvou k maximálnemu využitiu aktuálnych príležitosti, pretože čas ubieha k našej smrti. V tomto sa Carpe diem čiastočne podobné inému latinskému prísloviu, pozdravu kartuziánov: Memento mori (pamätaj na smrť). V tom prípade hlavné poslanie tohoto citátu je povzbudzovať ku kajúcnosti a pokore. Potom by to bolo v zmysle: Využi deň!

Carpe diem v negatívnom zmysle

Učiteľ národov, sv. Pavol apoštol, pre tých ktorí nemajú nádej zmŕtvychvstania ironicky píše: „jedzme a pime, lebo zajtra umrieme“ (Kor. 15.32). V tom zmysle „Carpe diem“, je pripútanosť k veciam – otroctvo. Dokresľuje to v liste Filipanom (Flp 3:19) „Ich koniec je záhuba, ich bohom je brucho a hanba je slávou tých, čo zmýšľajú pozemsky“.

Prečo je človek otrokom veci, ktoré ho degradujú?

„Carpe diem“ nevyužíva, ale zneužíva. Jednoducho povedané, „zabudol“ na askézu.

Nabudúce: Zodpovednosť za okolie