Minule: 

Nepriateľské okolie zvádza k odplate.

Život v hneve a nenávisti spôsobuje aj psychosomatické choroby

Z nenávisti pomáha nasledovanie Krista

Silné osobnosti majú svoj cieľ a vedia sa povzniesť ponad neprajnosť

 Ľahostajne a nevšímavé okolie

Je náročné zachovať sa správne voči nevšímavosti a ľahostajnosti, voči chladnému a odmeranému správaniu okolia. V takej situácii nevieme, čo si máme myslieť.

Čo nás môže znepokojovať?

Sme neistí a pýtame sa: Správajú sa tak ku mne preto, že sme ich urazil, hoci aj nevedomky? Alebo je to ich nátura? Ako im vyhovieť ako preraziť ten ľadový múr? Ťažko je radiť, lebo príčiny môžu byť rôzne. Je to zrejme skúška trpezlivosti.

Hovorí sa, že opakom lásky nie je nenávisť, ale ľahostajnosť, nevšímavosť. Nepozdáva sa mi to, ale niečo na tom je.

Kedy nás najviac trápi ľahostajnosť?

Ľahostajnosť je bolestná najmä od najbližších. Žiť v takomto vzťahu v rodine medzi manželmi (-ktorí si môžu spievať známu pieseň: Ty a ja, také zvláštne ticho...), zažívať to od detí a vnúčat, je neskutočne ťažké. Bolí to aj od tých, od ktorých by sme čakali skôr vďačnosť.

Nepríjemná je ľahostajnosť aj na pracovisku (najmä ak pracujete v Čechách - tam je to až pohŕdanie), ale tam sa dá ponad ňu ľahšie povzniesť. Povieme si, je to len práca, prežijem to tu, idem domov.

Ako prekonávať ľahostajnosť?

Vydržať správať sa normálne, nebrať na vedomie chlad a odmeranosť. Nevnucovať sa, ale nejako dávať zreteľne najavo ochotu na dobré kontakty. A nedať sa vyprovokovať ani k netaktnému drsnému prerazeniu bariéry.

Potreba sebavedomia

Nemýľme si tento postoj s prehnanou hrdosťou, alebo až pýchou. K tomu nás to pokúša. Mala by to byť skôr otvorenosť, ale nie servilita. Ak sme totiž podliezaví, poklonkujúci, prehnane úctiví, či až pätolizačskí, strácame nielen ľudskú dôstojnosť, ale ich ľahostajnosť, môže prejsť v pohŕdanie. Tým nepomôžeme sebe a deformujeme okolie. Iným umožňujeme vyrásť v despotov.

Nabudúce: Naše pôsobenie voči okoliu.