Minule

Náš intelekt i cit sa musia vyrovnať s prostredím

Pokušenie prichádzajú často v ovčom rúchu

Rôzna reakcia na podnety z okolia

Môže byť dobré prostredie pokušením?

 Ak je moje okolie lepšie ako ja, malo by ma to podnietiť k dobrému. Oveľa častejšie sa však stáva niečo iné. Človek neznesie krikľavý rozdiel medzi sebou a tými lepšími, lebo v konfrontácií s nimi zreteľnejšie vstupujú jeho vlastné chyby, a to zahanbuje.

Ako sa zbaviť takejto živej výčitky?

Nuž, aspoň trochu iných zhodiť, znehodnotiť. To nie je nič ťažké, aj keby išlo o svätca. Nik predsa nie je bez chyby. Najľahšie je vyhlásiť tých lepších za nenormálnych. Voľačo pravdy na tom totiž vždy je, pretože sa skutočne odlišujú od väčšiny. Človek s prísnymi morálnym postojom vždy bol, a vlastne bude blázon v očiach sveta.

Dobrý príklad môže aj deprimovať

Niekedy okolie vyvoláva pocit „ja to nikdy nedokážem, to nie je pre mňa!" Potom to môže viesť k nedostatku sebadôvery, k rezignácii, až k depresii. Agresívnejšie typy pristúpia k ohováraniu, pripadne až k osočovaniu. Ak majú trochu inteligencie nepovedia: „Všimni si ako som dobrý...“. Ohováraním znižujú iných a tým sa chcú dostať nad nich.

Ako na nás môže vplývať okolie približne na našej úrovni?

Vyvoláva snahu vyniknúť, ukázať prevahu. Je to síce úsilie o vlastné zdokonaľovanie, ale nesprávne motivované, a preto nevedie k vybudovaniu osobnosti, skôr k vystatovaniu sa nad iných.

V niekom však také okolie brzdi úsilie o akýkoľvek pokrok. Byť ako ostatní, neodlišovať sa od priemeru, to je takmer masové pokušenie v súčasnom svete. Splynúť s davom, preberať nekriticky názory ostatných, uspokojiť sa s priemernosťou, to je dnes móda. Treba veľa duševnej sily na to, byť iným, byť tým „čudákom“ v očiach iných.

Nabudúce: Snaha prispôsobiť sa okoliu