Minule
Človek je zmes protichodných vlastnosti
Kto má pokoj v srdci, dokáže ho šíriť navonok
Prázdnotu života prekrývame užívaním si
City, vášne a pudy
Stručne sme opísali základné typy pováh a uvedomili sme si, aké rôznorodé pokušenia sprevádzajú povahové vlastnosti. Úlohou askézy je podľa toho usmerniť sebavýchovu, aby sme neplytvali energiou na potláčanie niečoho, čo treba zapriahnuť a využiť.
K čomu môžeme prísť pri uvažovaní nad sebou?
Nebudeme sa cítiť dokonalými, ak nemáme také chyby, ktoré badáme u iných. Nemusí to byť naša zásluha. Zrejme k takým chybám nemáme prirodzený sklon. Ešte sme však ani zďaleka neprebrali celú oblasť pokušení vlastného vnútra. Môžu prameniť aj z citov, vášni a pudov.
Najprv si musíme vyjasniť obsah týchto pojmov.
V náboženskej terminológii majú nedobrý zvuk, akoby išlo o niečo zlé a hriešne. Je to však z Božieho rozhodnutia súčasť ľudskej prirodzenosti. Bez citov, vášni a pudov by človek nebol človekom. Ale aj o nich platí, že sú dobré a užitočné iba pokiaľ neprekročia isté hranice. (o tom v ďalších úvahách).
Čo nie sú city
Pod citmi sa zvykne rozumieť sentimentalita, exaltovanosť, ba aj hystéria, čo sa u zbožných duší, žiaľ, často vyskytuje. Duchovný život postavený na všelijakých sladkých zážitkoch a útechách je pochybný a odsúdený na stroskotanie. Preto sa správam rezervovane k „zbožným gýčom“, ktoré sa aj tu šíria vo forme obrázkov i textov.
City a citlivosť.
Precitlivený človek dramatizuje každé škrabnutie alebo krivý pohľad. Cudzie tragédie ho však nechávajú ľahostajným. Ba uteká od nich, lebo sa bojí, aby ho príliš rozrušili. Nemohol by spať a nebodaj by mu stúpol tlak.
Citovo zrelý človek nie je ani žiaden rojko, ktorý žije ďaleko od reality vo svojom vysnívanom svete.
Nabudúce: Potreba a užitočnosť citov