Minule:

Je potrebné vyhýbať sa samoúčelnému sebazapieraniu

S Božou milosťou musíme spolupracovať

Nenahrádzajme sebazaprenie chemickými prostriedkami, ani modlitbou.

Každý sa musí učiť ovládaniu sa. 

Sebaovládanie a osobnosť 

Nakoľko je pri sebaovládaní dôležitá výchova?

Výchova je veľmi dôležitá aj v tejto oblasti. Už som o tom písal; zvlášť v dnešnej dobe je veľmi zanedbávaná. Má to na svedomí liberálna revolúcia (o tom píšem v inej súvislosti). Je to reakcia na prísnu výchovu, ktorú zažila, aj keď už iba čiastočne, generácia, ktorá teraz vychováva. Tvrdšiu výchovu zažili na vlastnej koži starí rodičia, ktorí teraz ako je známe, dovoľujú všetko-možne svojim vnukom; nechcem generalizovať.

Stačí „ideálna výchova“?

Akákoľvek ideálna výchova nestačí. Nik nezdedil dokonalé sebaovládanie. Ani najrozumnejšia výchova nestačí na udržanie kondície po celý život. Iste jestvujú značné rozdiely v zdedených dispozíciách a v pôsobení rodinného prostredia. Ale každý bude zlyhávať ak sám neprevezme svoju výchovu do vlastných rúk. Ak nebude udržiavať' a rozvíjať dosiahnuté, korigovať' nesprávne, doháňať zameškané.

Askéza ako sebavýchova? K čomu?

Askéza je vlastne systematická sebavýchova k nadvláde vlastného ja nad akýmikoľvek lákadlami a hrozbami. Je to pestovanie a udržiavanie schopností odolať lákaniu a donucovaniu na hriech nácvikom v oblasti dovolenej, kde zlyhanie nespôsobí škodu.

Konkrétne?

Kto si niekedy cvične uloží nejesť sladkosti, alebo sa donúti jest' bez soli, nepoškodí si zdravie, ak sa mu to niekedy nepodarí. Ale keby už mal cukrovku alebo vysoký tlak, malo by to vážne následky. Ako študent som čítal v samizdate (vtedy sa takto dobré knihy šírili) asketiku od Lidwarského (neviem či som si presne zapamätal meno). Tvrdí tam, že ak sa 12 ročný chlapec vie zrieknuť čokolády, ako 16 ročný sa vie zrieknuť dievčaťa (nedovoleného sexu). Niečo pravdy na tom je.

Toto je tréning viac v oblasti tela. Ako trénovať ducha?

To je veľmi dôležité. Je dobre mat' nacvičenú schopnosť zniesť bez slova pokorenie, podozrievanie, urážku, pohŕdanie, prekonať strach, vydržať mlčať, premôcť ospalosť, odolať knihe, filmu, spoločnosti, zniesť bolesť, samotu, donútiť sa k nepríjemnej činnosti, k srdečnému prijatiu otravnej návštevy atď. Toto všetko si treba nacvičiť a pravidelne odskúšať' v prípadoch, keď nejde o vážnu povinnosť. Ak sa to vtedy aj občas nepodarí nie je to hriech. Neúspech trochu pokorí, to je tiež výborné cvičenie. A takéto zlyhanie by malo byt' ďalším impulzom k väčšej prísnosti voči sebe, lebo čo ak to nedokážeme, keď pôjde naostro? Môže nás to stať i večnosť!

Ako sa prejavuje sila ducha?

Videli sme to na hrdinoch vo väzeniach v päťdesiatich rokoch. Čo tí dokázali zniesť?! Ak si prečítate ako trýznili blahoslavenú Zdenku Schelingovú (je to na webe) musíme žasnúť nad jej silou. Ani sa mi to nedalo čítať. A nebola jediná! Bol ich veľký počet.

Sila ducha buduje osobnosti, ktoré sa nedali zlomiť ani vo väzení. Ďalší ozajstní hrdinovia:

Je to napríklad Titus Zeman. Vo februári 1952 bol odsúdený na 25 rokov väzenia. V roku 1964 bol prepustený. Zomrel 8. januára 1969 na následky neľudského mučenia vo väzení, rovnako ako Zdenka.

Pán biskup, Ján Vojtaššák, bol v roku 1951 ako 74 ročný uväznený napriek starobe a chorobe a doslova týraný v komunistickom väzení.

Mali sme práve 5. výročie smrti Antona Srholca. Aj on je dôkazom sily ducha. A mohli by sme vypočítavať ďalších.

Zhrnutie:

Pri sebaovládaní je dôležitá výchova, ale nie rozhodujúca.

Sebaovládanie pomáha k nadvláde nad akýmikoľvek lákadlami a hrozbami.

Askéza pomáha budovať osobnosti nezlomného ducha – ozajstných hrdinov.

Nabudúce:

Sebaovládanie ako náprava