Minule:

Bolesť má ochraňovať pred nebezpečím. Pôžitky majú lákať k dobrému.

V človeku je často narušený poriadok; Pôžitky lákajú k zlému a strach z bolesti odrádza od dobrého.

Askéza – Rozvrátený poriadok

K čomu sú teda pôžitky, či slasti a k čomu bolesť?

Pôžitky nás majú viesť k dobrému. Bolesť chráni pred tým čo nám škodí, pripadne môže škodiť. Človek zvrátil pôvodný poriadok. Pôžitky lákajú väčšmi k zlému a strach z bolesti odrádza od dobrého. Platí to pre telo aj pre dušu. Živočíchy majú na to prirodzený inštinkt. Človek to stratil. Má však rozum a tým má rozoznávať osožné od škodlivého a podľa toho používať lákavé aj odstrašujúce podnety. Lenže, je to tak?

Ako zneužívame pôžitky?

V jednej relácii som mal skvelého odborníka. Uviedol, že myške do mozgu kde centrum slasti napojili citlivé zariadenie, ktoré vydávalo impulzy pri stlačení páčky. Keď to myška zistila, robila to do vyčerpania na smrť. Došlo tu jednoznačne k zneužitiu pôžitku. Nerobí tak aj človek, či práve človek?

Čo s bolesťou ktorá nás má chrániť?

Ako analógia nám poslúži klasický príklad človeka s chorým žlčníkom. Záchvat po určitom jedle ho má donútiť, aby ho toto jedlo prestalo lákať. Lenže človek vynašiel prostriedky na tlmenie bolesti. Aj to bolo v Božích plánoch, lebo inak by do prírody nebol vložil takú možnosť. Lenže je proti zámeru Stvoriteľa, ak ten žlčnikár bude jesť všetko a pred záchvatmi sa bude chrániť tabletkami. Vystavuje sa nebezpečenstvu, že okrem toho, že si pokazí žalúdok, žlčník mu zhnisá, a zistí sa to, až keď bude neskoro.

Jesť vyprážaný rezeň či klobásu je v podstate dobré a dovolené. Teda aj pôžitok s tým spojený je dobrý. Ale v našom konkrétnom prípade vedie ku škode na zdraví, a preto je nedovolené. Bolesť, to najnepríjemnejšie, čo vôbec jestvuje, by bola v tomto prípade osožná, teda dobrá. Lenže strach z nej spôsobil, že ten človek siaha po utišujúcich prostriedkoch, nezriekne sa škodlivého jedla. Zachraňujúce stimuly použil naopak, a preto skonči zle.

Ako je to v duchovnej sfére?

Podobne. Keď si človek dopraje nedovolený pôžitok, dostaví sa bolesť duše - výčitky svedomia, zahanbenie. Môže tiež ísť o pôžitok v podstate dobrý, iba v konkrétnom prípade nedovolený. Napr. mať peniaze je dovolené, dobré, ba nutné. Ale ukradnúť ich alebo vlastniť na úkor iného je zlé. Sexuálna rozkoš je Bohom určená ako dobrá, ale mimo manželstva je nedovolená a zlá. Keďže výčitky svedomia sú nepríjemné, človek sa ich chce zbaviť. A miesto ovládania odstraňuje to, čo mu výčitky svedomia spôsobuje.

Ako človek odstraňuje duchovnú bolesť?

Bojuje napríklad proti Cirkvi, že je tmárska a spiatočnícka, poukazuje na nedostatky kňazov, na to, že teraz je to bežné a zdravé a odmieta Boha. Platí tu, že ateizmus nie je vecou intelektu, ale vôle - morálky. Neuvedomujeme si, že Boh nedal schopnosť trpieť preto, aby sme trpeli, ale aby sme sa pomocou bolesti, jej odstrašujúcou a donucovacou silou, chránili zlého.

Dôsledky prekrývania bolesti

Ak človek nepochopí účel bolesti, hľadá utišujúce prostriedky a nepodrobí sa operácii Keď nepochopí účel výčitiek svedomia, nepokorí sa vo sviatosti pokánia, a hľadá radšej únik, aby mohol ďalej užívať jemu nedovolené pôžitky a necítil bolestné následky. Dopadne ako ten žlčnikár. Následky vypuknú, keď už bude možno neskoro. Tu môžeme pripomenúť niektoré choroby psychosomatického charakteru, oslabenú imunitu...

Čo nedokáže človek pokaziť, prevrátiť hore nohami?! Spôsobiť chaos tam, kde by malo všetko účelne do seba zapadať?!

Je závislosť na niečom prekrývanie bolesti duše?

Zdá sa, že áno. Preto je v dnešnej dobe toľko ľudí so zlými návykmi - alkohol, cigarety, drogy, deviácie! Tak sa stalo, že môže poskytovať pôžitok cigareta, alkohol, marihuana, perverzita, ničenie a zabíjanie. Prirodzené to nie je. Veď komu chutí prvá cigareta? Komu imponuje opitý človek? V kom na prvé počutie nevzbudzujú perverzity hnus? Voči násiliu každý prirodzene cíti odpor.

Prečo má človek možnosť pôžitky regulovať osobným rozhodovaním?

Lebo dostal slobodnú vôľu a poznanie. Človek veľmi dobre pozná škodlivosť, vie odhadnúť následky a predsa vrhá seba i iných do záhuby. Dovolí, aby sa lákavá moc pôžitkov, aj celkom zvrátených, stala príliš silnou. Nedbá na varovanie rozumu, ale ho tak dokonale umlčí, že sa už ani neozve.

Následky?

Človek zvrátil aj účel bolesti. Možnosť tlmiť bolesti je nesporne dobrodením. Ale pri nerozumnom používaní stratil stimul, ktorý ho mal vlastne chrániť. A čo je ešte horšie, stal sa precitliveným, zmäkčilým, ba zbabelým. Hlce teda prášok za práškom. Odkladá aj malý zákrok trebárs u zubára. Akákoľvek spoločenská ujma, ba len jej vidina, je dôvodom k necharakterným kompromisom. A varovanie rozumu je stále menej účinné. Rozum sa tak dostáva do vleku pocitov, ktoré mali človeku slúžiť. A keby mu slúžili, pomáhali by mu dobre a šťastne žiť. Takto nielenže neslúžia, ale škodia. Signalizujú opak. A dokonca v tejto škodlivosti až zhubne bujnejú, lebo sám človek ich vzrast podporuje, ničím ich nebrzdi. Živočíšny inštinkt civilizovaný človek dávno stratil. A rozum zahodil.

 Zhrnutie:

Človek má rozumom rozoznávať osožné od škodlivého a podľa toho používať lákavé aj odstrašujúce podnety.

Rozum sa tak dostal do vleku pocitov, ktoré mali človeku slúžiť.

Nabudúce:

Uvádzanie harmónie do života -nastolenie poriadku. Potreba sebaovládania - odriekanie