Minule: 

Zverejňovať na internete fotografie detí je nebezpečné

Nie je vhodné dávať aj fotografie „veľmi sa ľúbiacich“.

Pomôže uvedomenie si, či by som to zverejňoval na ulici pred neznámymi. 

Nebezpečenstva inteligencie

Už štvrtý raz tu hovorím o potrebe byť múdrym a naraz - nebezpečenstva inteligencie. Nie je to synonymum. Viem, že som to v predchádzajúcich úvahách nerozlišoval, ale je to potrebné, aj keď tu nie je nejaká výrazná deliaca čiara. Rozdielnosť sa dúfam ukáže v nasledujúcom texte.

Vynikajúce duševné schopnosti nie sú iba výsadou a pomôckou. Nesú so sebou ťarchu väčšej zodpovednosti a hlavne mnohé zákerné pokušenia. Izaiáš už dávno povedal: „Tvoja múdrosť a tvoje vedomosti ťa zviedli na scestie" (Iz 47, 10). Nebezpečenstvo vysokého IQ a rozsiahlych vedomostí je hlavne v pýche, namyslenosti, nadradenosti a pohŕdaní. Často na FB môžeme čítať myšlienky podobného typu: Mám dosť rokov, aby som spoznala idiotov... Prorok na to dávno odpovedal: „Beda tým, ktorí sú vo vlastných očiach múdri a sami pred sebou rozumní!“ ( Iz 5, 21)

Je iróniou, že práve na duševné schopnosti býva človek najpyšnejší, hoci najmenej závisia od neho samého. Voči majetku sa človek môže skôr cítiť vlastníkom, lebo ho možno získať usilovnosťou a šetrnosťou. Aj voči zdraviu, ak si ho udržiava správnou životosprávou. Aj voči sile svalov keď ju nadobudol tréningom. Nie je to síce celkom oprávnené ani v jednom prípade, ale dá sa to pochopiť. Duševné schopnosti človek môže a má rozvíjať, ale iba v rámci geneticky daného limitu. Irónia je v tom, že vysoké IQ umožňuje síce poznanie vysokého stupňa, málokomu však stačí na spoznanie tej najsamozrejmejšej a do očú bijúcej pravdy, že totiž vlastníkom a darcom všetkej inteligencie je Boh. A už sme pri múdrosti! Múdry človek si uvedomuje, že pred Božou inteligenciou sme všetci rovnako úbohí. Index IQ 70, 100, 140 sa z nášho hľadiska zdá veľmi rozdielny, ale voči nemu je to zanedbateľný rozdiel. Asi ako voči slnku výškový rozdiel pár sto metrov. Pocit nadradenosti schopnejších voči menej schopným nie je oprávnený, a predsa sa často vyskytuje v najrôznejších podobách. Hlavne v nebezpečnej sebestačnosti. Človek, ktorý vie viac ako iní, sa s nikým neradi. Zdá sa mu, že nikoho nepotrebuje. A keby aj cítil potrebu rady, posúdenia veci, má o to požiadať zjavne menej schopných? Dokážu mu pomôcť? – pomyslí si.

 Môže sa stať aj to, že si niekto svoju nadradenosť neuvedomuje, ale vníma ho takého celé jeho okolie. A tak márne hľadá poradcu či oponenta. Každý sa bojí blamáže. Nadpriemerní ľudia bývajú často veľmi osamelí. Z vlastnej viny, aj bez nej.

 Namyslený človek vyhľadáva iba takú činnosť, pri ktorej jeho schopnosti vyniknú. A opačne, odmieta všetko, čo sa mu zdá podradné. Aj keď by to bolo jeho povinnosťou.

 Najväčšie nebezpečenstvo však hrozí schopným ľuďom v tom, že používajú svoj intelekt na ospravedlnenie vlastných hriechov. Že si nájdu cestičky, ako sa vyhnúť nepríjemným povinnostiam, ako obísť zákon, a predsa ho zdanlivo splniť. Dať Bohu čim menej a dokázať mu, že s tým môže byť spokojný.

 Treba poukázať na veľkú zodpovednosť za využitie veľkých schopnosti. Najväčšie zlo totiž vychádza práve z najväčších mozgov. Kto dokáže vymyslieť neutrónovú bombu, dokázal by hádam nájsť aj liek proti rakovine. Zneužitie tiež môže byť na pohlaď celkom nevinné. Nikomu síce neškodí, ale ani nikomu neprospeje. Kto napr. dokáže hrať simultánku, kde vynikne, dokázal by aj niečo užitočné. A to je zakopávanie talentov.

 Nie je možné vymenovať všetky nebezpečenstvá a úskalia veľkej talentovanosti. Iste presahujú jeho vlastné schopnosti. Zdá sa, že schopnejší to majú ťažšie ako menej schopní. Nik teda nie je taký múdry, aby nepotreboval pomoc. Aby nemusel o ňu pokorne prosiť Boha, ktorý jediný pozná východisko z každého problému a môže nás vyviesť z akéhokoľvek ohrozenia. Táto prosba by však mala byť súčasne prejavom ochoty prijať riešenie, aké chce Boh. A to býva pokorujúce.

Boh často a rád poúča práve cez menej schopných. Boh vôbec s obľubou používa menej schopných, aby sa zreteľnejšie prejavila jeho múdrosť a moc. Mnohí svätci boli chudáčikovia a dokázali veľmi veľa. Ukázalo sa, že je to Božie dielo. To by sme si mali pripomenúť vždy, keď sa nám zdá, že Bohom určená úloha presahuje naše schopnosti. Veď čo sa môže stať? Ak zlyhám, prijmem pokorenie, ktoré má iste dôležité miesto v Božích plánoch. Ak to dokážem, bude mi aspoň jasné, že to ani trochu nebola moja zásluha.

Zhrnutie:

Vysoké IQ a schopnosti zvyšujú zodpovednosť pred Bohom.

Prinášajú nebezpečenstvo pýchy a sebestačnosti. Intelekt sa nesmie využívať' na zlo, ani ospravedlnenie vlastných chýb

Boh s obľubou používa menej schopných, aby sa zreteľnejšie prejavila jeho múdrosť a moc.

Nabudúce:

Nebezpečenstva nedostatku inteligencie.

Potreba intuície.