Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Minule:

Sloboda, alebo otroctvo!

Svätosť využiť všetko, čím disponujeme

Rafinovanosť sebectva

Venujeme sa tu náročnej téme. Som prekvapený, že má takú odozvu. Najmä na Facebooku. Cez Messenger vyjadrujú čitatelia svoje pocity a riešite aj osobné problémy. Nakoľko stačím odpovedám.

Možno je to preto, že chceme byť slobodní a často sme otroci. Sebectvo je veľmi rafinované a badáme, že nás dlávi.

 Láska k Bohu a láska k sebe sú nielen pomyselné krajnosti, ale často iste vrcholy šťastia a zúfalstva. Niekedy neskoro zbadáme, že sme zakuklení v sebe. K vrcholu lásky a tým šťastia nikdy nedospeje ten, kto stupňuje lásku k sebe. Kto z kapitálu času, síl, schopnosti a peňazí využíva stále viac pre seba. To je vtedy keď sa pýta, koľko si ešte môže dopriať, aby tým neohrozil svoju spásu. Namiesto toho aby sa pýtal, koľko si nutne musí dopriať, aby mohol slúžiť. Rozumná askéza by sa mala vždy pýtať: pre koho to je? Ak pre mňa, pomôže mi to lepšie slúžiť? Neokrádam tým niekoho?

 Pán pochválil iba halier chudobnej vdovy, lebo to bolo VŠETKO. On sa neuspokojí s ničím menším. To všetko môže byť naozaj len halier.

Koľko totiž v skutočnosti máme, vie posúdiť len Boh. Len on pozná celkom presne kapacitu každého z nás. Len on vie, čoho sme v prítomnej chvíli schopní. Ak mu neodoprieme, hoci iba halier, ak sa nevyhovárame, že druhý ani toľko nerobia, že by sme hádam akurát teraz, akurát toto nemuseli, môže to byť pre ten okamih ozaj všetko. A možno je to iba hodina času a trpezlivosti na pozorné vypočutie problémov druhého. Možno je to prebdená noc, keď nemôžeme spať a namiesto rozčuľovania a nadávania sa prihovárame Bohu. Možno je to návšteva u chorého namiesto posedenia u kamaráta. Možno sú to zamknuté dvere pred lákavým pokušením. Možno je to pohľad do seba namiesto do susedovho súkromia. Možno je to pol dňa štúdia namiesto zháňania niečoho, čo nie je nutné. A raz, keď budeme umierať, môže to byť jediný vzdych. Lebo jediný vzdych dokáže urobiť aj zo zločinca svätca. A Bohu, hoci chce všetko, naozaj stačí jeden pohľad s láskou upretý smerom k nemu. Lebo to je všetko. Svätosť znamená patriť Bohu, chcieť mu patriť, byť na ceste k tomu, aby sme mu bezvýhradne patrili. Preto láska k sebe musí ustupovať láske k Bohu. Čo aj len o vlások. Len aby sa človek nepostavil opačným smerom!

 Kroky späť sa však môžu navonok zdať ako celkom zbožné. Lebo kto, okrem Boha vidí, že mu niekto práve odoprel niečo väčšie, keď aj to menšie vyzerá dosť honosne? Krokom späť môže byť aj niečo na pohľad indiferentné, ako je odvrátenie pohľadu od tých, ktorí by mohli čosi potrebovať. Odvrátenie sluchu od tých, ktorí by ma mohli napomínať. Sú situácie, keď' môže byť krokom späť útek do samoty. Inokedy zas vyhľadávanie spoločnosti. Ale sú to úniky. Niekedy nás môže práve sebaláska hnať od nepríjemnej povinnosti k príjemnej modlitbe alebo naopak. Rozlišujúcim znakom je, ktorej láske to poslúži. Niekedy sa to však ťažko pozná. Čím viac priestoru dáva človek láske k Bohu, tým rafinovanejšie pokušenia ho chcú od tejto cesty odradiť. Preto sa človek musí pevnejšie primknúť k Bohu. To predsa platí aj vo svete. Na stožiar sa nesmie ísť bez ochranného pásu. To je ta rafinovanosť!

Hriech, vedomá urážka Boha, smrteľný hriech, úplné „popretie Boha“" - to je skok do záhuby. To je vedomý útek z priestoru svätosti, lebo vtedy človek nechce patriť Bohu. Kým však trvá život, návrat je možný, lebo veď' stačí okamih ľútosti, ktorý nahradí všetko. Ľútosť je práve obrat späť, smerom k Bohu. Stačí naň síce okamih, ale...

 Kto vie, kedy mu praskne cievka v mozgu, zlyhá srdce, kedy sadne naposledy do auta alebo dokonca, kedy možno zazvoní šialenec, ktorý mu vpáli guľku do hlavy? Kto pozná veľkosť kapitálu zvereného času a schopností?

 Askéza nie je samoúčelné cvičenie, silácke výkony odriekania, ktoré skôr živia než potláčajú sebalásku. Askéza je rozhodnutie používať z dobra sveta pre seba iba toľko, koľko je potrebné pre službu Bohu. Je to rozhodnutie ísť vždy smerom k Bohu. Aj keby to mal byť len jediný krok, ktorým postupujeme od „lásky k sebe“ k „láske k Bohu“. Aj keby tento jediný krok bolo treba začínať stokrát. Len nech je to krok k Bohu, teda krok k svätosti.

Zhrnutie: Pre seba máme užívať len toľko, koľko potrebujeme, aby sme čím lepšie mohli slúžiť Bohu.

Nabudúce:

Spánok, vstávanie, (možno aj) poradie dôležitosti povinností