Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Sériu katechéz o sv. omši som zakončil vetou: Každý týždeň ponúknem úvahu z asketiky. Domnievam sa, že tieto témy absentujú.

Preto budem týždenne predkladať niečo z tejto oblasti.

Dnes:

Čo je askéza

Je dnes potrebná?

Filozofia dneška

Evanjelizátor Bill Graham píše: Jeden kazateľ hovoril veľmi prísne proti hriechu. Prišiel za ním poslucháč a vraví mu: neprajeme si, aby ste hovorili tak priamo a otvorene o hriechu, lebo keď to bude počúvať naša mládež, odradí ju to. Nazývajte prosíme hriech, napr. omylom, alebo chybou, len nehovorte o hriechu tak bez obalu.

Kazateľ vraj zašiel do lekárne, vypýtal si fľaštičku strychnínu, označenú nápisom jed. Potom prišiel k svojmu kritikovi a povedal mu: Viem, čo chcete. Prelepte túto etiketu s nápisom jed.

Je to tendencia dnešnej doby. Hriech je iba omyl, chyba. Dnešný človek má rád pekné obaly. A pojem hriechu sa mu priam protiví. Hriech maskuje. Dokonca vedome a zavadzajúco.

Človek túžiaci po šťastí mimo šťastia

Perfektne to vyjadruje Vladimír Palko v pozoruhodnej knihe Levy prichádzajú. Na strane 222 v kapitole Človek podľa revolúcie píše: Kresťanstvo hlása, že človek bol stvorený Bohom na Boží obraz... Kultúrna revolúcia modernej doby je antropologická. Človeka povyšuje na miesto Boha a človek sa ma spasiť sám svojou slobodou. Zákony tejto slobody si má určiť sám. Zbožštenie človeka má byť podľa revolúcie zabezpečené a potvrdené jeho právami. Využívanie svojich práv prináša človeku naplnenie života, šťastie v živote a zmysel života. Asi tak. Lenže je to úplne inak.

Áno, je to úplne inak. Toto postavenie človeka nad Boha, prekrývanie hriechu, spôsobilo ľudstvu milióny vrážd nenarodených deti, najnovšie aj odstraňovanie starých a chorých eutanáziou. Človek odmietaním obety premáhania seba spôsobí množstvo bolesti a smrť iným a dokonca aj sebe. Tvorí kultúru smrti.

Potreba askézy.

 Pre väčšinu ľudí je askéza neznáma, alebo nepopulárna. Nie je obľúbená tam, kde sa žije konzumným spôsobom života. Veď prečo by som nemal mať najlepšie jedlá, šaty, luxusné bývanie, najnovší typ mobilu a kopec iných vecí... Čo ma po iných!

Askéza nie je sebatrýznenie, je to skôr sebatrénovanie, kondičná kulturistika ducha. Každý túži mať peknú postavu, málokomu sa však chce cvičiť. Nie je možné dosiahnuť úspech bez tréningu...

Čo je askéza?

Etymológicky je z gréckeho slova “askeo”. Tam to znamenalo venovať sa umeleckej činnosti. A to sa mi páči. Askéza by nám (i nášmu okoliu cez nás) mala pomôcť vybudovať z človeka niečo pekné – duchovné umelecké dielo. Rovnováhu medzi telom a duchom, rovnováhu vo vzťahu k Bohu i ľuďom. Mohli by sme dosiahnuť úplne niečo iné ako sa snaží terajšia kultúrna revolúcia, ktorá je kultúrou smrti.

Sv. Anton Pustovník to vyjadruje takto extrémne: Nech sa nik, čo opovrhol svetom, nenazdáva, že zanechal čosi veľkého, veď celá zem v porovnaní s nekonečnosťou neba je malicherná. Keby sme sa teda zriekli aj celej zeme, nebola by to dostatočná vynáhrada za nebeské sídlo.

Extrémne? Skôr archaicky, ale pravdivo. Správna askéza môže človeku priniesť iba dobro, šťastie

Napísal som „správna“, lebo môže byť aj nesprávna. Do takej ľudia ľahko sklznú keď majú nesprávnu predstavu Boha-sudcu a uchyľujú sa k takzvanej negatívnej askéze; ukladajú si rôzne zápory a toto deštruktívne správanie si ešte pozitívne vykladajú ako Bohom chcené sebazapieranie a pokoru. V nedôvere voči neúprosnému Bohu-sudcovi, ktorý nepozná „zľutovanie” a chce hriešnika nechať pykať, trestajú a umŕtvujú sa často sami a tým mu chcú dopredu splácať cenu za svoj ďalší život. Domnievajú sa, že keď sa sami potrestajú, môžu sa vyhnúť bolestným ranám a trestom Božím. Chýba tu „vytváranie umeleckého diela“, to je - radostná láska k Bohu, kultúra života.

Nabudúce:

Vymedzenie pojmov "dokonalosť", "svätosť"

Cesta k svätosti