Ef 6, 10-20, Lk 13, 31-35
Poznáte, ten nostalgický, melancholický obraz: Ježiš sa za mesačného svitu modli nad Jeruzalemom.
Tento obraz sa mi vynára keď čítam:
Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste.
Hľa, váš dom vám ostáva pustý. A hovorím vám: Už ma neuvidíte, kým nepríde čas, keď budete hovoriť: ‚Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.‘“
Je to smútok nad mestom, ktoré tak tragicky skončilo.
Nevieme či to bolo večer ako na spomínanom obraze. Keď hovoril tieto slova každopádne bola práve Veľká noc a zo všetkých krajín sa sem schádzali Jakubovi potomkovia na slávnosť veľkého národného sviatku. Uprostred záhrad, viníc a zelených úbočí, na ktorých si návštevníci stavali svoje stany, sa dvíhali terasovité pahorky, veľkolepé paláce a mohutné múry hlavného mesta Izraela
Budilo to dojem, akoby si dcéra Siona (Jeruzalem) pyšne namýšľala: „Sedím ako kráľovná a neokúsim zármutok.“ Vo svojom pôvabe sa nazdávala, že sa môže bezpečne tešiť z priazne neba, ako o tom pred stáročiami spieval kráľovský pevec: „Na radosť celej zeme krásne sa vypína vrch Sion – mesto veľkého Kráľa“ (Ž 48,3). Pohľad na majestátny chrám bol úchvatný. Ktorý Izraelita by zniesol pohľad na toľkú nádheru bez záchvevu radosti a obdivu? Ježiš však myslel na niečo celkom iné. Hľa, váš dom vám ostáva pustý. A hovorím vám: Už ma neuvidíte, kým nepríde čas, keď budete hovoriť: ‚Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.‘
Pán skutočne na Veľkú noc za všeobecného jasote vstúpil do Jeruzalema, keď mu ľudia mávali palmovými ratolesťami a z kopcov sa vracala ozvena nadšeného „Hosana“ a keď ho tisícové davy prevolávali za Kráľa, Vykupiteľa sveta, prepadol ho náhly a nepochopiteľný smútok. Pán videl dopredu.
Mesto bolo Rímskym veliteľom Titom vydrancované a chrám zničený. Doboví autori písali o nepredstaviteľnom utrpení obyvateľstva mesta.
To bol plač mesta nad Jeruzalemom. Svoju tragédiu však nemá iba mesto, ale aj jednotlivec. Pán vidí aj naše činy a plače nad nami. Preto nás vyzýva: Bedlite a modlite sa. Rovnako aj dnešné prvé čítanie:
Vo všetkých modlitbách a prosbách sa modlite v každom čase v Duchu! A v ňom vytrvalo bdejte a proste za všetkých svätých!
Turzovka, 30.10.2014