Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Oz 14, 2-10, Mk 12, 28b-34

Snúbenica sa pýta: Nemám za to hriech?

Viac myslím na snúbenca, ako na Pána Boha!

V evanjeliu nám zaznelo: Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!‘ Druhé je toto: ‚Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!‘ Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet.“

Kedy splníme tento príkaz, ktorý je naplnením všetkých príkazov? Iste to nie je vec citu! Možno by sme chceli dodať, že ani nie slov. Veď poznáme slova Pána Ježiša: Nie ten kto mi hovorí: Pane, Pane... Ale!

V prvom čítaní sme mohli počuť: Vráť sa, Izrael, k Pánovi, svojmu Bohu, lebo si uviazol vo svojej neprávosti. Pripravte si slová, vráťte sa k Pánovi a povedzte mu: „Odpusť všetku vinu, prijmi, čo je dobré, chceme splácať plodom svojich perí“.

Vzťah k Bohu je teda aj vecou slov. Akých slov? Aké slova si máme pripraviť? Slova ľútosti. Sú to veľmi dôležité slova!

Pouvažujme nad nimi z pohľadu dvoch biblických osôb Judáša a Petra. Obaja sklamali. Vieme ako. Aký bol rozdiel medzi Petrom a Judášom! Samozrejme dosť veľký. Judáš zosnoval zradu. Peter zradil – nazvali sme to miernejšie - zaprel. A aj objektívne sa to zdá byť miernejšie. Peter zaprel pod vplyvom okolnosti, nemal to chladnokrvne pripravené! Aj následky boli úplne odlišné, vo vzťahu k Ježišovi, ale aj k ich osudom.

Evanjelista poznamenáva o Judášovi:

  Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším so slovami: „Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.“ Ale oni odvetili: „Čo nás do toho? To je tvoja vec!“ On odhodil strieborné peniaze v chráme a odišiel; a potom sa šiel obesiť. (Mt 27, 3-6)

Ako čítame, Judáš ľutoval. Aj si uvedomil, že zle urobil, aj pohnutý ľútosťou vrátil peniaze. Čo chýbalo jeho ľútosti? Pravdepodobne dôvera k Ježišovi. Asi ho viac bolelo, že sklamal, možno pozeral čo si o ňom pomyslia ľudia... Stratil nádej!

A čo Peter?

 Peter sedel vonku na nádvorí. Prišla k nemu ktorási slúžka a povedala: „Aj ty si bol s Ježišom Galilejským!“ Ale on pred všetkými zaprel: „Neviem, čo hovoríš.“ Keď vyšiel k bráne, videla ho iná a povedala tým, čo tam boli: „Tento bol s Ježišom Nazaretským!“ On znova zaprel s prísahou: „Nepoznám toho človeka.“ O chvíľku pristúpili tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: „Veru, aj ty si z nich, veď aj tvoja reč ťa prezrádza!“ Vtedy sa začal zaklínať a prisahať: „Nepoznám toho človeka.“ A vtom zaspieval kohút. Tu sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: „Skôr ako kohút zaspieva; tri razy ma zaprieš.“ Vyšiel von a horko sa rozplakal. Mt 26, 69-75.      

Peter sa tiež previnil voči Ježišovi. Nepriznal sa k nemu, zaprel, že ho pozná. Aký rozdiel je v ich ľútosti?

Možno aj Judáš zaplakal. Peter však dôveroval Ježišovi. Podľa čoho to vieme? Ako prvý bežal k jeho hrobu – spolu s Jánom.

Pán Ježiš mu odpustil. Dokonca ho po zmŕtvychvstaní urobil vedúcim jeho Cirkvi – rodiny pokrstených.

Čo je potrebné pre naozajstnú ľútosť? Asi najviac je potrebná dôvera, že nám Boh odpustí. Kedy máme dôveru v Boha? Ak ho máme radi.

Povieme si to prirovnaním zo života dieťaťa.

Predstavme si, že dostane v škole poznámku. Ľutuje a mrzí ho to. Môže to byť z dvoch dôvodov.

Prvý: Doma ma potrestajú, zakážu mi PC, šport, alebo niečo podobne.

Druhý: Mrzí ma to, lebo rodičia ma majú radi a ja ich takto zarmútim. Otec chodí ďaleko do roboty aj kvôli mne. Mama sa denne pre nás obetuje (perie, varí, žehlí...)

Ktorá ľútosť je lepšia?

Nemali by sme ani hriechy ľutovať preto, žeby nás Boh potrestal, ale preto, že ho máme radi a bolí nás, že sme ho sklamali.

Pripravme si preto slova!

Najskôr slova vďaky. Napríklad ak snúbenica z úvodu ďakuje za dar lásky a priateľstva, svoj vzťah žije podľa vôle Božej, potom miluje Boha.

Potom sú to slova úprimnej ľútosti. Boh nás má tak rád a my málo podľa neho žijeme.

Hneď teraz buďme vďační, že môžeme splácať plodom svojich perí – modliť sa. Nech aj nasledujúca modlitba je splácaním Bohu za jeho lásku.

Turzovka, 4.3.2016