Ag 1, 1-8, Lk 9, 7-9
V Banskej Bystrici ma pozval gymnazista do triedy na besedu.
Bol medzi nimi jeden mladík, ktorý diskutoval, oponoval a bol veľmi aktívny. Vyhlásil sa za neveriaceho. Povedal som mu, že bude onedlho veriaci.
Nie, nie som prorok, ani vám nemôžem potvrdiť, že sa stal veriacim, nestretol som sa už s nim, ale bol som o tom presvedčený a aj doteraz si to myslím (Možno ak sa dostane na našu stránku a bude toto čítať – prihlási sa :-)). Hovorí sa, že opakom lásky nie je nenávisť, ale ľahostajnosť. Ježiš mu nebol ľahostajný.
V dnešnom evanjeliu vidíme, že Ježiš spôsobil rozruch, jeho súčasníci neboli voči nemu ľahostajní. Tetrarcha Herodes hovorili: „Ján vstal z mŕtvych,“ A chcel ho vidieť. Iní: „Zjavil sa Eliáš,“ zasa iní: „Vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.“
Toto trvá i dnes. Akonáhle sa na blogoch objaví niečo náboženské, hneď to spôsobí rozruch. Reakcie sú väčšinou negatívne. Zdá sa, že internet využívajú viac nepriatelia Cirkvi.
Herodesova otázka: Kto teda je ten, čo o ňom počúvam také veci? je stále aktuálna. Tak ako jeho súčasníci i my máme na neho rôzne pohľady.
Spisovateľka Ida Dorresová napísala v úvahe o Kristovej osobnosti, že je ako hora, ktorá sa tyčí nad krajinou. Má tisíce rôznych tvárí, je na ňu mnoho rôznych pohľadov. Inak ju vidí lesník, ktorý na nej pestuje les, inak pastier z horského salaša. Inak ju pozná horolezec, inak letec, inak ju vidí automobilista z cesty pod horou. Iná je v zime, iná v lete. Keď títo všetci budú tu horu popisovať, každý ju spodobní ináč. Každý pravdivo, ale každý len zo svojho pohľadu, neúplne.
Kresťan nie je ľahostajný voči Kristovi a buduje si vzťah k nemu, ak ostaneme pri porovnaní s horou, každý sa naň ináč pozerá. Dôležité je, aby sme si budovali k nemu vzťah.
Len aby sme neboli ľahostajní – ako naši birmovanci. Možno sa k Ježišovi skôr dopracujú tí, čo sa vyhlasujú za neveriacich a útočia na Cirkev, ako som spomenul v úvode, ako tí, čo si myslia, že prijali všetky potrebné sviatosti a povedia si: „Sme na poriadku“.
Ježiš nám nemôže byť ľahostajný. Ani nás nemôžu od neho odtrhnúť naše problémy.
Včera večer pred Lectio Divina, prišla jedna pani. Hovorím jej: Aj vy idete na čítanie Božieho slova? Ona: Ja mám iné starosti! A dala na sv. omšu za pomoc pre syna. Asi jej robí starosti. Čo z toho vyznelo? Boh nech sa stará, nech mu pomôže. Ja to chcem takto... A čo ona, nepotrebovala vysvetlenie, povzbudenie v Božom slove?
Čo nám odkazuje prorok Aggeus? Hovorí o ľudských námahách, ktoré neprinášajú výsledky a vyzýva: Stavajte dom, v ktorom budem mať záľubu a slávu, hovorí Pán.
Domnievam sa, že našou starosťou by malo byť, aby sa Ježiš dostal do nášho života, aby sme stavali dom svojho života tak, aby mal v ňom Boh záľubu.
Turzovka 24.9.2015