Ex 14, 5-18, Mt 12, 38-42          

Slovo pokánie a kajanie sa v bežnej reči vôbec nepoužíva.

Vyjadrujú takmer to isté a znejú nepríťažlivo, druhé až hrozivo. Kedy ste robili niečo, čo zodpovedá týmto pojmom? Pôst, sviatosť pokánia zodpovedajú uvedeným slovám iba čiastočne.

V dnešnom evanjeliu sme počuli: Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie. A vieme, že ich kajanie sa bolo veľmi tvrdé.

Pán Ježiš povedal tieto slová kvôli tomu, že niektorí zákonníci a farizeji mu povedali: „Učiteľ, chceme vidieť nejaké znamenie od teba.“

Z toho vychádza, že pokánie, kajanie sa, je na základe nejakého znamenia. Tak ako Jonáš a kráľovná z juhu, ktorá prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť, boli znamením pre vtedajších ľudí, tak má byť Ježiš znamením pre svojich súčasníkov a zároveň aj pre nás. Jonáš bol znamením pre svoj zvláštny príchod do Ninive, Šalamún pre svoju múdrosť, Ježiš je znamením pre svoje zmŕtvychvstanie.

A tu sme pri podstate pokánia, kajania sa. Pokánie a kajanie sa majú viesť k životu – dokonca nekončiacemu! Poznáte formulu rozhrešenia pri sv. spovedi?: „Milosrdný Boh Otec, ktorý smrťou a zmŕtvychvstaním svojho Syna zmieril svet so sebou a zoslal Ducha Svätého na odpustenie hriechov, nech ti službou Cirkvi udelí odpustenie a pokoj. A ja ťa rozhrešujem od tvojich hriechov v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“

Pokánie, kajanie sa má viesť a aj vedie k pokoju a k životu so Zmŕtvychvstalým!

Takže pokánie, kajanie sa nie je žiaden horor, ale všetko to, čo vedie k životu!

Turzovka, 19.7.2021