Kamil sa narodil 25. mája 1550 v Bucchianico pri Chieti v strednom Taliansku ako syn dôstojníka, ktorý bol v služ­bách cisára Karola V.

I on sa stal vojakom. V rokoch 1571-74 zúčastnil sa na vojne proti Turkom. Bol vášnivým hráčom a všetko, čo si nadobudol, prehral. Keď sa mu otvorila rana na nohe, liečil sa v nemocnici sv. Jakuba v Ríme. Tu sa stal ošetrovateľom a pod vedením sv. Filipa Neri kráčal za svä­tosťou. Roku 1582 založil bratstvo ošetrovateľov chorých, z ktorého vznikol okolo roku 1586 rád kamiliánov. R. 1584 bol vysvätený za kňaza. Zomrel 14. júla 1614 v Ríme. Pápež Pius XI. ho roku 1930 vyhlásil za nebeského ochrancu ošetro­vateľov

PRST BEZ DIAMANTU

Tento svätec by nám mal byť impulzom nádeje v Božie milosrdenstvo.

— Zdravas, Kráľovná, Matka milosrdenstva...! Takto sa modlievame a hádam vôbec nie, alebo len slabo si uve­domujeme, čím môže prispieť táto mocná Kráľovná ku našej snahe, ku našej svätosti. Brat Kamil De Lellis nám to vysvetlí dnes vlastným životom.

Čítať, písať nevedel. Keď mal 18 rokov, vybral sa s otcom, aby vstúpil k vojsku. Na ceste otec zomrel, Kamil bol chorý a len ťažko sa dostal ku františkánom, ktorí sa ho ujali. Žiadal o prijatie, ale pre chorobu ho neprijali. Vybral sa preto do ústavu nevyliečiteľných v Ríme. Tu sám pomáhal tým slabším. Mal jednu veľkú slabosť — vášnivo hral v karty a kocky. Opäť sa tomu oddal aj v ústave. Stal sa potom neznášanlivým, hašterivým a pre zlé chovanie ho z ústavu vyhodili. Prihlásil sa k vojsku do armády proti Turkom. Tu, čo zarobil, opäť vždy prehral, ba dokonca aj zbraň aj šaty. Ako tulák prihlásil sa do práce na stavbe jedného kláštora. Tu ho čakala milosť. Spomenul si na matku..., potom na druhú Matku, Matku Spasiteľa a začal veľmi plakať. Nahliadol na svoj prázdny život. Prosil najsvätejšiu Pannu o pomoc. Prihlásil sa za brata do kláštora. Prijali ho i prepustili, ale tento raz pre chorobu. Opäť zaklopal na ústav nevyliečiteľných v Ríme. Len teraz zbadal nedbalosť ošetrovateľov. Zaumienil si, že sa stane sám jedným z nich. Neskôr plánoval získať viac bezplatných ošetrovateľov. A teraz začínal byť veľký.

Myšlienka, že môže pomáhať blížnym, vzbudila v ňom silu vôle, ktorá ho podnietila ako 32-ročného študovať, stať sa kňazom a založiť Spoločnosť služobníkov chorých, rehoľu kamiliánov.

Veľa mu bolo treba trpieť, veľa sa obetovať, ale čoho nie je schopná láska?

«Láska Kristova nás podnecuje», volá svätý Pavol.

Láska stala sa Kamilovi odteraz mottom života. Bola to láska k Bohu a k blížnym! Ako kňaz nepovedal jednu kázeň, aby nevyzdvihol lásku k Bohu.

«Kázeň bez lásky k Bohu — hovorieval, je ako prsteň bez diamantu!»

Láskou a obetou vyvážil Kamil svoju minulosť, ktorú stále oplakával. Zákon lásky, testament Krista pri Poslednej večeri, uvádzal Kamila priam do vytrženia. O tom rozjímal, to praktizoval.

«Potom poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete navzájom milovať» (Jn 13,35).

Láska k Bohu a k blížnym, to bol diamant jeho života. Brat, sestra, čo je naším diamantom?

Keď z pokory a chudoby nebudem vlastniť ani jeden šperk, aspoň tento diamant si predsa nadobudnem za každú cenu života! 

ROZHODNUTIE

Ešte dnes si nastoknem prsteň s týmto diamantom. Večer ho ukážem Matke milosrdenstva.