Narodil sa okolo roku 130 v Malej Ázii.
Tam strávil i svoju mladosť v meste Smyrne. Bol žiakom svätého Polykarpa, ktorý bol zase žiakom sv. Jána apoštola. Okolo roku 177 sa stal biskupom v Lyone vo Francúzsku. V rokoch 180-190 napísal slávne 5-zväzkové dielo Adversus Hareses — Proti bludom. Je dôležitým cirkevným otcom 2. storočia. Zomrel mučeníckou smrťou okolo roku 202. Pochovaný je v Lyone.
VDYCHOVAL EŠTE JÁNA
Svätý Irenej bol formovaný dvoma žiakmi svätého Jána apoštola; boli to svätý Papias a svätý Polykarp. Zvlášť priľnul ku svätému Polykarpovi, ktorý prevzal náuku Kristovu od Miláčka Pánovho. Neprekvapuje nás preto jeho duch lásky, ktorým usmerňuje Cirkev, ba samého pápeža Viktora, keď ten chce vyobcovať maloázijských biskupov pre svojské slávenie Veľkej noci. Taktne s úctou zasadzuje sa o zmierenie. S takýmto riešením sa stretneme často v živote svätého Ireneja.
Kto vlastne bol?
Pochádzal z kresťanských rodičov zo Smyrny v Malej Ázii. V Kristovej náuke sa zdokonalil u svätého Polykarpa, ale študoval i rímskych a gréckych filozofov, básnikov. Svoju vzdelanosť chcel uplatniť v prospech Cirkvi. Študoval v Lyone a tu ho biskup Potinus vysvätil za kňaza. Lyonskí veriaci v ňom vystihli milovníka Kristovho. Svedčí o tom dôvera, ktorú mu prejavili, keď ho vyslali do Ríma s posolstvom pre pápeža Eleutera. Tomu medziiným napísali:
«List dodá Irenej. Váž si ho, je horlivý milovník Kristovho zákona.»
V roku 177 za veľkého prenasledovania bol usmrtený biskup Potinus. Za jeho nástupcu bol jednohlasne zvolený Irenej. Tento svätý muž čoskoro vzkriesil ubitú lyonskú Cirkev a vieru Kristovu šíril aj v iných krajinách. Vychovával, svätil a rozposielal misionárov do šíreho sveta. Významní jeho žiaci sú zvlášť svätý biskup Hypolit, mučeník, a kňaz Kajus, ktorý podľa hodnovernej správy svätého Ireneja do podrobnosti opísal mučeníctvo svätého Polykarpa.
Veľkosť svätého Ireneja je v bohatstve darov Ducha Svätého, ktorého bol poslušným žiakom.
Duch Svätý je Duchom lásky. Božské Srdce Ježišovo bolo plnosťou tohto Ducha, tohto horúceho ohňa dobroty, milosrdenstva, trpezlivosti; bolo ohniskom lásky Ducha Svätého. Miláčik Pánov spočíval pri Poslednej večeri na tomto Srdci. Nie div, že zapálený Bohom, zapaľoval aj žiakov, a tak i svätý Irenej cez svätého Polykarpa sa naplnil duchom lásky, dobroty, pokoja. Jeho meno vystihlo jeho srdce. Ierenej, slovansky Ľubomír, čiže Milujúci pokoj!
Brat Irenej za stredobod Cirkvi považoval rímsku Cirkev. Jeho snaha smerovala k tomu, aby sa okolo tejto Cirkvi zjednotili všetky roztrúsené cirkvi. Len láska ho podnecovala brániť túto Cirkev proti bludárom, brániť jej vieroučné pravdy.
Od svätého Jána nabral aj veľkú úctu k panenskej Matke Ježišovej. Je jeden z prvých a veľkých učiteľov, čo píšu o jej ústrednom postavení v diele spásy!
Dobrý Ježiš, už sme pri prameni veľkej spirituality svätého Ireneja. Kto miluje panenskú Matku, kto sa postaví brániť ju ako milovanú Matku, tomu ona nemešká vyprosiť ako Nevesta Ducha Svätého plnosť darov, plnosť Božieho ohňa, ktorý horí a stravuje, ale ktorý i zapaľuje.
Svätý Irenej pod vplyvom tohto Božieho Ducha vedel tak nádherne vystihnúť cieľ človeka: «Žijúci človek je Božou slávou a životom človeka je videnie Boha!»
Ja mám byť «slávou Božou»! Aké vznešené je moje poslanie! Ako ma musí hriať povedomie, že Boh, ktorý je plnosť a nekonečnosť všetkého, tento Boh dovolí, aby sme i my, i ja, prispeli k jeho oslave. Ak ma chcú strhnúť trápenia tohto života, ak ma chcú skloniť smútkom k zemi, môžem im čeliť nádejou: To je len chvíľka, len dočasu! Za tento okamih, ktorý voláme «život na zemi», dôjdem k videniu Boha, ktorý je večný, a preto i ja sa budem večne radovať.
Zem je prechodom. Na druhej strane ma čaká večnosť... Som «Sláva Božia!» Žiť budem večne v nazeraní! Aká radosť!
ROZHODNUTIE
Často si budem opakovať:
«Som sláva Božia».
Žijem pre oslavu Boha...
S Bohom budem žiť na veky!