Iz 65, 17-21, Jn 4, 43-54

Jedna pani (v mladom veku ovdovela) sa sťažuje na život:

„Musím splácať úver, deti mi nepomôžu, nechali ma tak a mám kvôli nim veľa starosti. Nielenže sú nevďačné, ale žijú tak, že ma to zožiera. Mám pokazený život“. Neboli ju ani tak to, že ťažko pracuje, aby splácal dlžobu, ale skôr ju bolí život detí.

Aká by bola táto matka šťastná, keby počula v určitej obmene to, čo kráľovský úradník, ktorý prišiel za Ježišom kus cesty z Kafarnauma do Kány Galilejskej: „Choď, tvoj syn žije!“ Kráľovskému úradníkovi Pán Ježiš na diaľku uzdravil syna z horúčky a uveril on i celý jeho dom. Táto ubolená matka by rada počula: „Choď, tvoje deti už budú žiť inak, budú čestne pracovať, budú vďačné, pomôžu ti... !“

V tomto prípade to Pán Ježiš nemá také ľahké. Prečo? Vyliečiť horúčku telesnú je jednoduchšie ako horúčku duševnú. Tú telesnú vyliečia aj lekári, a často aj my sami. Ale čo tá duchovná horúčka?

Tesne predtým ako som sa pripravoval na tento príhovor som rozprával s jedným pánom, ktorý už 18 rokov vôbec nepije. Bol na protialkoholickom liečení vo Veľkom Záluží a povedal si dosť. Nebol ani na opätovnom doliečovaní, ani nie je v nijakom klube. Na otázku, ako to zvláda, povedal, že to je „v hlave“. A to je možno odpoveď na to, prečo Pán Ježiš tak jednoducho nelieči horúčku alkoholizmu, horúčku poblúdeného života. Nikomu totiž nezoberie slobodnú vôľu. Je v tomto prípade Pán Ježiš bezmocný? Nepohoršujte sa, ale je. To neznamená, že Pán nevie pomôcť, ale človek musí chcieť. Spomínaný pán, denne chodí na sv. omše a teraz denne sleduje sv. omšu, modlí sa ruženec i korunku. Ježiš mu pomáha, ale on musel chcieť. Problém je v tom, že Boh rešpektuje slobodnú vôľu, aj keď chce ešte viac ako my, aby boli ľudia dobrí! Veď preto sa za nás obetoval!

Tu je ďalšia zložitá otázka: A čo naše modlitby? Je potom zbytočne sa za takýchto modliť, Zjednodušene sa na to dá odpovedať takto: Niekto zaútočí na vaše dieťa. Vieme, že Boh mu nezoberie slobodnú vôľu, ani ho nedonúti, aby nerobil zlo. Stvoriteľ tak rešpektuje našu slobodu. Ale otec, matka sa môže postaviť útočníkovi do cesty a uchrániť si svoje dieťa. Ak sa za niekoho modlíme pomáhame mu zastaviť sa, aby nerobil zlo. Vôbec netušíme, akú silnú energiu má modlitba, ako vplýva na podvedomie toho, za ktorého sa modlíme.

Takže, čo by ste poradili ubolenej matke z úvodu príhovoru? Ja toto: Svoj život ber ako pokánie za prípadné nesprávne rozhodnutia, za chyby vo výchove a za detí sa modlí.

Turzovka - Vršek, 15.3.2021